melanie a karamel: Popiskujúc som vošla do budovy stajní. „Karí,“ oslovila som valacha v boxe. „Ahoj,“ popodišla som k nemu a pohladila ho cez mreže. Chudák, kríval. Ani sa mu nečudujem, tá kopytná stena musí byť nepríjemná. Doniesla som valachovi vo vedre z krmiarne jedlo a dala mu ho do žľabu. Kým jedol, prichystala som si myčák. Ako Karamel dojedol, zobrala som ho do myčáku a umyla mu nohy od blata, aby tam Dakota aj niečo videla.
*SPRCHOVANIE KOPÝT OD BLATA*
Umytého krívajúceho Karamela som zaviedla do boxu a uviazala tak, aby dočiahol do vedra s vodou, ale nemohol sa veľmi hýbať. Keď som sa uistila, že je Karamel dobre zaopatrený, vyšla som vonku. Čakala som na auto, ktoré mi včera po telefonáte s Dakotou popísala Niora. Ani som si nevšimla, že ku mne niekto prišiel. „Ahoj,“ ozval sa za mnou mužský hlas, až som podskočila. Za hlasom som začala vnímať aj rytmické oddychovanie koňa. Otočila som hlavu, aby som videla, kto prišiel. „Ahoj, Connor,“ pozdravila som ho automaticky. Celý rozžiarený, s červenými lícami držal oťaže svojho koňa Kusu nádeje. „Vyzerá, že na niečo čakáš...“ nadhodil. „Na niekoho... na Dakotu,“ zodpovedala som mu otázku, ktorú mal pravdepodobne v hlave. „Čo sa stalo?“ Hneď zbystril, ak išlo o kone. „Bola som s Karamelom vonku a splašil sa mi, vzpínal sa a ja koza som ho pustila. Kvôli mne si urval kus kopytnej steny,“ povedala som mu skleslo celý včerajší príbeh. „To sa stane aj ostrieľaným jazdcom. Hlavne keď sa ti kôň z ničoho nič hodí na zadné. Nechcem ti hovoriť, že sa máš z toho poučiť, asi by som ťa nudil. Ale nemaj z toho hlavu v smútku. Mal som aj ja takto trucovať, keď sa Kus Nádeje zranil? Sústredil som sa na to, aby bol čo najskôr fit. A keď si chceš udržať formu, môžeš si zobrať nejakého koňa zo záskokov. Je ich predsa dosť.“ Connorove slová ma trochu povzbudili. „Už je tu Dakota, idem teda s ňou za Karamelom,“ pousmiala som sa na Connora a na rozlúčku mu zamávala. Potom som spolu s Dakotou zamierila ku Karamelovmu boxu. Cestou som jej porozprávala, čo sa stalo.
*KONTROLA KOPÝT*
Ach, Dakota je už preč. Nariadila nám tento týždeň pokoj, kopyto ošetrila. No dobre, týždeň nie je až taký hrozný. Ale každopádne to bude pre Karamela smutný povianočný čas. Ale nevadí, vonku sneží! Nedokázala som ho nechať, aby sa naňho len pozeral. Aj napriek zákazu som ho na čas, kedy mu vyčistím box, dala do výbehu. Bude rozumný a jemnému snehu sa hádam nebude tak veľmi radovať. Zaviedla som teda Karamela do prázdneho výbehu a išla mu vyčistiť box.
*BOX*
Po hodine vonku, som Karamela zaviedla naspäť do boxu. Tváril sa síce urazene, ale keď som mu dala teplú deku do stajne, ožil. A keď videl, že ho pripínam znovu na vodítko, potešil sa ešte viac. Zaviedla som ho do solárka, aby sa trošičku prehrial. Konské solárko taktiež podporuje hojenie rôznych zranení.
*Solárium*
Karamela som odviedla do boxu, kde som ho uviazala. Ešte som však nemala v pláne skončiť s ním. Zobrala som si horúcu vodu a vedro. Jeden a pol litra som hodila do Karamelovho tyrkysového vedra a otvorila svoju skrinku. Vybrala som odtiaľ jeden éterický olej, konkrétne Tymiánový. Tak dobre to vonia aj mne, nie to ešte Karímu! No každopádne, nakvapkala som dvadsaťjeden kvapiek to horúcej vody a položila na to celé sitko, aby mi tam valach nestrčil hlavu. Odniesla som vedro do boxu tesne pred Karamela a zobrala si žbilko, aby som Karamela upokojila po psychickej stránke.
*AROMATERAPEUTICKÁ MASÁŽ*
Tesne pred odchodom mi ešte svitlo. Karamel nemohol pracovať pod sedlom, ale čo učenie triku? Navyše flémoval pri aromatickom oleji, od ktorého mi voňali celé ruky. Šup pre pamlsky a potom rýchlo naspäť!
*UČENIE ÚSMEVU*
Po lekcií práce zo zeme som valacha pochválila a išla sa pozrieť na nástenku, ktorý kôň je v záskokoch. Možno by som dnes mohla...