melanie: Susan ma nechala samú v šatni. Vlasy som si ešte v aute zaplietla do copu, aby mi nezavadzali, takže teraz som si len prezliekla džíny, prezula topánky a nasadila chapsy. Susan ma trpezlivo čakala pred dverami. Ako prvé sme išli do sedlovne. Tam som zobrala ohlávku, ktorú mi Susan ukázala a ešte som chmatla z rohu vazák s panic karabínou. Nasledovala som trénerku dozadu, do zadnej časti celého areálu. Na chvíľu som zostala paralyzovaná. Predomnov sa prestierali výbehy všetkých možných tvarov, veľkostí. V rôznych výbehoch bol rôzny počet koní. Boli tu hnedáci, vraníci, kobyly, žrebci. Bolo to tu ako raj na zemi. Môj osobný raj. „Dnes zoberieme na tvoju skúšku Sezama, to je tamten hnedák,“ ukázala Susan prstom na celkom pekného valacha v jednom z výbehov. Všimla som si na jeho hlave malú hviezdu. Pomaly som prešla k ohrade, akoby som sa bála, že keď urobím niečo zle, všetko zmizne. Potichu, no aj tak melodicky som zapískala a otvorila dvierka ohrady. Kone otočili hlavu ku mne, no potom sa ďalej pásli. Pomaly som prechádzala okolo koní a všetky okolo seba pozorovala. Čakala som, či náhodou po mne nevystrelí nejaký zadok alebo sa dva kone náhodou nepohodnú. Hnedák v tieni zdvihol hlavu, keď som k nemu prišla. „Ahoj, Sézam!“ pozdravila som potichu a zohla sa. Chytila som valacha pod lícami a zdvihla mu hlavu. Bola som prekvapená, že nechal trávu tak. Chytila som ohlávku do rúk, rozopla ju a prevliekla žrebcovi nánosník na nos. Potom som svižne pretiahla nátylník cez uši a popravila ho. Zatvorila som karabínu na boku ohlávky a pripla o ňu vazák. „Pašák,“ usmiala som sa a pohladila žrebca po krku. „No poď, ideme!“ Jemne som potiahla za vazák a doviedla valacha k bráne. Otvorila som ju, vyviedla Sezama von a zatvorila za nami ohradu, aby kone neutiekli. Prišla som s valachom k Susan. „Tak fajn, koňa už máme. Teraz ho vyčisti a nastroj,“ dostala som vľúdny rozkaz. Prikývla som a pomaly, nenáhlivo som žrebca zaviedla do budovy stajní. Tam som ho priviazala o uväzovisko. „Kde nájdem sedlovňu, prosím?“ spýtala som sa. Bolo to tu veľké a ja som sa popravde stratila. Susan sa usmiala a zaviedla ma do sedlovne. Zobrala som si čistenie a so Susan som išla naspäť. Položila som si debničku k valachovi, ale tak aby na ňu nedosiahol. Zobrala som žbilko a rýchlo ním prebehla po konskej srsti. Nemusela som však žbilkom veľmi tlačiť, Sezam bol relatívne čistý. Ako ďalšie som si zobrala tvrdú kefu a vyčesala starú srsť. Posledné, čo sa týkalo srsti som si zobrala mäkkú kefu, ktorou som Sezamovi očistila telo od prachu. Zatiaľ to išlo fajn, z času na čas som chodila do JK. Oprela som sa žrebcovi o plece, prešla mu rukou po nohe. Krásne mi ju podal a ja som mu opatrne vyškrabala kopyto. Susan stála pri mne bez slova, no teraz sa ozvala. „Tam si nechala ešte kamienok,“ upozornila ma. Ešte raz som prešla očami po kopyte, až som kameň našla. Vyškrabala som ho a prešla k zadnej nohe. Nakoniec som mu vyčistila všetko štyri nohy a všetko, čo som použila som odpratala do krabice. Susan ma znovu odviedla do sedlovne a ja som sa začala cítiť ako malé dieťatko. „Zober tamtú sadu!“ Pozrela som sa kam Susan ukazuje. Prikývla som, zobrala sedlo, uzdu. Chrániče na nohy, podsedlovku a lonž zobrala Susan. Pri Sezamovi som to všetko zložila a začala som. Ako prvé som mu dala dolu ohlávku, rýchlo nasadila uzdu a znovu ho uviazala. Najskôr som od nervozity nevedela, ako zapnúť nánosník, no s menšou pomocou Susan sa mi to podarilo. Otvorene som sa jej spýtala, ako silno mám zapnúť podrhdelník a lícnice. Týmto som si nebola istá. Potom som zobrala podsedlovku a položila ju valachovi na kohútik. Nechala som ju skĺznuť dolu, kde zostala. Tak som našla správne miesto. So Susaninou pomocou som sedlo položila žrebcovi na chrbát. „Máš ho príliš vzadu,“ upozornila ma Susan. Prikývla som a posunula sedlo trošku dopredu. „Je to už správne?“ Odpoveďou mi bolo prikývnutie. Obišla som Sezama a zobrala spod jeho brucha podbrušník. Zapla som ho o sedlo a narovnala barana. Potom som zo zeme zobrala chrániče. Pozrela som si, ktorý je pravý a ľavý, ktorý je predný a ktorý zadný. „Ako sa to nasadzuje? Ešte som to nerobila,“ priznala som sa otvorene. Susan si ku mne kľakla a ukázala mi jednu stranu. Druhú som s jej pomocou urobila sama. „Nemusíš sa báť, môžeš to ešte pritiahnuť,“ Prikývla som a ešte raz upevnila zadný chránič. Susan si ma privolala k sebe, aby som videla, ako zapína lonž. Takéto veci som v JK nevidela. A nemala som k nim výklad. Spolu so Susan som odviedla Sezama do haly. Obe sme usúdili, že to bude najlepšie vzhľadom na to, že z haly mi nemôže Sezam zdrhnúť. Po ceste si Susan zobrala lonžovací bič a prevzala odomňa Sezama. Zatiaľ som si sadla na tribúnu. Pocítila som, že lavica podomnou je dobre ohobľovaná, nič ma netlačilo. Susan jemne zacmukala a natočila sa. Sezam v kroku natiahol hlavu a začal chodiť okolo Susan. Všímala som si hlavne Susan a to, čo robí. Znovu sa halou rozľahlo cmuknutie, no Sezam išiel stále v kroku. Tu Susan použila bič, no stačilo, aby s ním pohla. Sezam okamžite naklusal, pričom miestami prebehával pásmi svetla, ktoré išlo z okien. Vtedy sa mu srsť nádherne leskla a ja som videla, ktoré svaly na jeho tele pracujú. Nakoniec ho Susan vycválala a zastavila. Zmenila strany a precvičila ho vo všetkých chodoch. „No poď!“ kývla na mňa trénerka. Postavila som sa a zišla k nim. „Nasadni z ľava,“ dostala som inštrukciu. Strčila som nohu do strmeňa a vyšvihla sa do sedla. Dosadla som trochu tvrdšie ako som chcela, za čo som dostala nechápavý pohľad zo strany koňa. „Fajn, daj holeň,“ Bez prikývnutia som ťukla do konských slabín. Sezam prešiel do kroku a ja som si začala opravovať sed. Prešľapla som viac päty a viac zovrela sedlo nohami. „Správne. Je veľmi dôležité nájsť chyby sama,“ počula som trénerku. Zahryzla som si do líca a čakala na ďalší pokyn. „Strmene von!“ zavelila Susan. Vytiahla som nohy zo strmeňov a nechala ich tak. „Tie strmene prehoď pomaly cez jeho kohútik na kríž,“ dostala som radu. Zohla som sa a oba strmene som prehodila cez kohútik. „Tak, znovu si nájdi strmene a nakluš!“ Dala som nohy do strmeňov a znovu ťukla do slabín. Sezam zrýchlil, no po druhej holeni naklusal. „Ľahký klus, vysadaj,“ Prikývla som a začala rytmicky vysadať. „Na ktorú nohu vysadávaš?“ spýtala sa ma Susan. Pozrela som dolu, na lopatky koňa. „Na vnútornú,“ odpovedala som s istotou. „Fajn, tak si presadni,“ Znovu som prikývla a zostala o jednu dobu viac sedieť. V duchu som si počítala rytmus, aby som z neho nevysadla. „Pracovný klus!“ Zaznelo jasne v jazdiarni. Zasadla som, ale stále ma vyhadzovalo. Bol to skôr boj s tým, aby som zostala v sedle. „Dobre, spomaľ,“ Pritiahla som uzdu a Sezam spomalil do kroku. „Pracovný klus bez strmeňov!“ Pri tejto vete som chytila trochu paniku. Nikdy som to nerobila bez strmeňov. Zhlboka som sa nadýchla a vystrčila nohy zo strmeňov. Dala som holeň a držala sa pevne, no skákala som na konskom chrbte. „Ľahký klus!“ zavelila Susan, no ja som sa nedokázala zodvihnúť. „Nevadí, to sa docvičí,“ okomentovala ma Susan. „Už si cválala?“ Spýtala sa ma. „Áno, asi dvakrát,“ odpovedala som. „Spomaľ do kroku, daj si strmene a poď do cvalu,“ dostala som rozkaz. Potiahnutím oťaží som Sezama spomalila do kroku, kde som si dala strmene. Dala som mu holeň a naklusala, zostala som sedieť a rozdelila holeň. Vnútornú som posunula trochu pred podbrušník, vonkajšiu som položila trošku za podbrušník. Sezam nacválal a ja som sa pevne držala kolenami. Snažila som sa nevisieť na oťaži, tá bola pre mňa posvätná. O to ťažšie sa mi držalo v sedle. „Keď potrebuješ, chyť sa prednej rázsochy,“ poradila mi Susan. Tak som aj urobila. „Zastaviť!“ znel pokyn. Postupne som prešla do klusu a kroku, až do stoja. Tam Susan zmenila strany a znovu mi prikázala krok. Dala som Sezamovi holeň a znovu sme prešli do kroku. „Chceš skúsiť trošku gymastiky?“ spýtala sa ma po nejakej dobe Susan. Prikývla som, na čo som dostala pokyn: „Zohni sa k strmeňu, ale na kríž. Čiže pravou rukou k ľavému,“. Vykonala som tak, ako povedala. Neskôr som sa naťahovala v kluse, naťahovala som sa k ušiam, líhala si na zadok a podobné veci. Nakoniec som dostala pokyn, aby som zastavila. „Chodila si už sama?“ Spýtala sa ma Susan. „Áno,“ dala som jej súhlasnú odpoveď. „Tak ho vykrokuj,“ bola rýchlo odpoveď. Prikývla som a počkala, kým ma Susan pustí z lonže. Dala som valachovi holeň a dlhú oťaž. Pomalým, ťahavým krokom som chodila okolo jazdiarne. Občas som upravila trasu, občas som dala holeň aby sme nezastavili. Po asi desiatich minútach som dostala povel zosadnúť a znovu uviazať o uväzovisko. Uviazala som Sezama v stajni a dala mu dolu uzdu. Natiahla som mu na hlavu ohlávku a uviazala ho. So Susan sme ho odsedlali, dali mu dolu chrániče a odniesli to do sedlovne. Zobrala som si po ceste aj čistenie, no Susan ma vrátila s tým, že si mám brať iba kopyťák a polkruhovú stierku na pot. Pokrčila som plecami, no zobrala som to. „Už si umývala koňa?“ spýtala sa moja trénerka s iskrou v očiach. „Ešte nie,“ pokrútila som záporne hlavou. „Tak sa to naučíš,“ usmiala sa Susan a zobrala Sezama do myčáku. Nasledovala som ju. „Postav sa tu, ku mne,“ vyzvala ma Susan. „Nastav mi prosím vlažnú vodu,“ požiadala ma Susan. „Môže byť?“ spýtala som sa po chvíli od pustenia vody. „Je to okej,“ ozvala sa Susan. „Teraz pozri. Namieriš prúd vody na nohy a potom pomaly choď hore. Budem ti regulovať prúd vody,“ ponúkla sa Susan. Prikývla som a zobrala hadicu do ruky. „Ešte počkaj. Zbehnem pre kýbel s vodou, aby sa mohol Sezam napiť,“ Vyšla Susan z myčáku. „No čo, budeme si rozumieť? Čo myslíš, zoberú ma? Páčilo sa ti, ako som jazdila?“ vybalila som na valacha otázky. Počula som tichý smiech spoza mňa. Sklonila som hlavu, no o chvíľku som pozerala na to, ako Susan sprchuje Sezama od nôh až k chrbtu. Popritom som počúvala jej výklad o tom, ako mám koňa sprchovať. „Teraz stiahni tú vodu tým oblúkom,“ dostala som radu. Urobila som tak a vystierkovala prebytočnú vodu zo srsti. „Už ho len odvedieme na pastvu ku kamarátom, dobre?“ usmiala sa na mňa Susan. Zobrala som si do ruky vazák a vyviedla Sezama von z myčáku. Susan ma odprevadila k pastvinám, kde som Sezama zaviedla. V strede pastviny som valacha pustila. Zvliekla som mu ohlávku a odopla vazák. Otvorila som bráničku, prešla a zavrela za sebou. „Tak, to by bolo nadnes všetko. Príde ti domov list o rozhodnutí,“ povedala Susan. „Daj, zoberiem si ohlávku aj vazák. Dokážeš nájsť šatňu? Potom ťa odprevadím.“ Prikývla som a išla sama do šatne. Tam som sa prezliekla do normálneho, civilného oblečenia. Vlasy som si rozpustila, helmu som nechala na lavičke. Vyšla som vonku, kde už bola Susan. „Ďakujem za peknú jazdu,“ poďakovala som. „Nie je za čo. Dúfam, že ťa prijmú,“ usmiala sa na mňa vľúdne trénerka. „Tam už ide mama, dovidenia,“ Zamávala som jej a nasadla ku mamke. „No čo, aký si mala deň?“ Ja som už ani neodpovedala. Oprela som si hlavu o okno a pomaly začala zaspávať. Bol to únavný deň, no aj som sa toho veľa naučila. Dúfala som, že ma prijmú.