ess: Ten deň, na ktorý som vrcholovo čakala. Auto zastavilo. Otvorila som dvere a zhlboka som sa nadýchla. Svoj pohľad som upriamila na veľkú železnú bránu. „domov.“ – šepla som si sama pre seba a vedela som, že toto je to, čo my chýbalo a mojou jedinou chybou bolo, odísť. Postavila som sa na nohy, vybrala z kufra malú príručnú taštičku a kráčala ku bráne. Prechádzala som bránou dnu, pri stajni ma čakala Sue. Po boku jej stála verná fenka Dalila. Usmiala som sa a s rozklepanými kolenami som kráčala smelo vpred. „Tak ahoj!“ – pozdravila ma a darovala mi hrejivé objatie. „Ahoj.“ – pozdravila som sa jej úsmevne, klepala som sa a bola mi zima. „Ty to tu poznáš holka.“ – povedala a žmurkla na mňa jedným okom. Ja som sa len usmiala a kráčala za Sue. „Tak poď“ – vošli sme do riaditeľne kde mi Sue ukázala papiere ktoré som podpísala a ona si ma zaškrtla na papieri s nápisom „uchádzačky“. Keď sme vyšli von, užívala som si to. Po chvíľke ma z myslenia vytrhla Sue. „Zabehneš si po ohlávku s vodítkom do sedlovní?“ – spýtala sa ma. „Určite.“ – zdvorilo som odpovedala a otvorila vysoké dvere stajne. Prudko som sa nadýchla čerstvého sena a znovu som bola v eufórii, bola som znovu šťastná. Rýchlym krokom som kráčala popri prázdnych boxoch, avšak, pomaly som si vychutnávala vôňu „domova.“ Otvorila som drevené dvere do útulnej miestnosti zo skrinkami. Vzala som tmavo hnedú ohlávku a k tomu vodítko. Rýchlym tempom som sa znovu dostavila k Sue. „Môžeme ísť?“ – spýtala sa ma. „Samozrejme.“ – jednoducho som odpovedala, prehodila ohlávku s vodítkom cez plece a kráčala za Susan, smerom ku výbehom. Túto cestu som už dávno poznala, každý deň som tam predsa odvádzala valacha kde trávil väčšinu svojho času. Keď sme v tichom znení konečne došli ku výbehu valachov a kobýl, bolo mi jasné, že nepôjdem na žrebcovi. xD Susan chvíľu stála a pozorovala kone, zrejme hľadala toho pravého. „No, tento krát je koňom na príjímačky Karamel.“ – povedala. „Aha, tamto je.“ – ešte dodala, mrkla na mňa ľavým okom a ukázala prstom na ryšavého pasúceho sa koníka. Usmiala som sa a spokojne vošla do výbehom. „Karameeeel!“ – zavolala som na karamelovo sfarbeného koňa bez ohlávky. Valach zdvihol hlavu, ale ani ho to nepohlo, stále sa smelo pásol. „Karamel! – zavolala som trochu silnejšie ale bola som nútená ísť za ním, na koniec výbehu. Kráčala som pomaly a rozmýšľala nad tým, aký bude. Usmievala som sa od ucha k uchu a konečne som k nemu došla. Obrátila som zrak ku Sue ktorá bola opretá o ohradu a pozorovala ma. „No ahoj krásavec.“ – pozdravila som ho a pohladila po nose. Postavila som sa k nemu z boku a nasadila mu ohlávku na pysk a druhú časť pretiahla cez uši. Zapla som mu ju a chvíľku ho hladila. „No musím uznať, hnedá sa ti nehodí, viac ti pasujú krikľavé farby.“ – povedala som a zasmiala sa. Nakoniec som mu zapla vodítko o ohlávku a viedla ho smerom k Sue ktorá sa trochu maznala s Dalilou. Už sme boli konečne pred bránou výbehu, Sue nám otvorila a valacha som vyviedla von. „No ako vidím, na toto si nezabudla. Uvidíme ako ti to ide v jazdení.“ – povedala, zasmiala sa a kráčala vpred, smerom do stajní. Chvíľku sme sa rozprávali. „prečo sa vlastne vraciaš?“ – spýtala sa ma. Chvíľku som bola ticho, no nakoniec som sa odvážila a rozrozprávala sa. „No vieš..všetko mi to tu chýba. Niora, ty, študentky s ktorými som mala výborný vzťah a hlavne Chorál. Všetky spomienky sa mi nedávno navrátili a ja som nemala inú možnosť, ako vrátiť sa. Dostala som novú silu, ja to proste musím zvládnuť, od začiatku, do konca. Verím tomu.“ – povedala som nakoniec. „Uvidíme.“ – dodala Susan a otvárala veľké dvere stajne. Vošla som dnu, Kari za mnou. Keď sa zaradil vedľa mňa, pohladila som ho po krku a viedla ho k jeho boxu. „Kde má vlastne box?“ – spýtala som sa Sue, ktorá kráčala za mnou a Dalila...samozrejme vedľa nej. „uhm...“ – na chvíľu sa zamyslela. „úplne vzadu. „Box má tamto vzadu, ale rovno ho nechaj na uvázku“ – nakoniec dodala a ja som sa usmiala do vetra. Keď som pohľadom hľadala uväzovisko a konečne ho našla, Karamela som previedla na uvázko a uviazala som ho na uzol, ktorý ma učila Niora.. „Pôjdeš si po čistenie?“ – spýtala sa ma Sue , keď som valachovi skontrolovala uzol. „Jasné.“ – povedala som a usmiala som sa. Vošla som do sedlovne a vzala hnedý kufrík s čistením. V ruke som ho zaniesla na uvázko, presne tam, kde kázala Sue a položila som si hnedý, presne farbou rovnaký ako ohlávka a vodítko kufrík na zem. „Super, tak a vyčisti ho.“ – povedala Susan a pozorovala ma. Ja som len ticho prikývla a otvorila hnedý kufrík. Vybrala som z neho kopytný háčik a pristúpila ku valachovej ľavej prednej nohe. Prešla som mu po nej odzhora dole a ryšiak mi ju po dlhšej chvíli podal, moc sa mu nechcelo ale ja som ho k tomu donútila a potom spolupracoval jedna radosť. Vybrala som mu z kopyta všetku špinu, blato z výbehu a potom som ho pochválila. Potom som mu vyčistila zadnú ľavú a nakoniec kopytá na druhej strane. Všetky nohy držal krásne a mal správnu rovnováhu. Pochválila som ho a vzala som si plastové žbilko na vyčesanie hrivy. Pristúpila som ku jeho do rovna ostrihanej a hustej hrive a poriadne som mu ju vyčesala. Pri korienkoch hrivy som hrivu držala druhou rukou, aby som mu zbytočne hrivu nevytrhávala. Nakoniec som sa postavila zboku jeho zadku, prihovorila sa mu, vzala si do ruky jeho dlhý, hustý a zároveň rovnako farebný chvost ako jeho srsť a poriadne som mu ho vyčesala. Nakoniec som ho pochválila po krku a vydýchla si. „Uff, to je drina...vidno že som to dlho nerobila.“ – povedala som a zasmiala sa. „No vidíš, aspoň si pospomínaš.“ – povedala Sue a pozorovala ma aj naďalej. Znovu som otvorila kufrík, vrátila doňho žbilko a vzala gumové žbilko. Jeho srsť som mu od krku po zadok, krúživými pohybmi čistila a zároveň masírovala. Potom som si prešla na druhú stranu a gumeným žbilkom robila to isté. Snažila som sa to robiť precízne a poriadne. Žbilko som si potom vymenila za tvrdú kefu a srsť som mu čistila a zároveň česala od krku po zadok, v smere rastu srsti. Poriadne som mu čistila srsť tam, kde bude mať sedlo a podbrušník aby ho tam nič neodieralo, pretože človek nikdy nevie. Čistila som ho poriadne, z oboch strán. Keď bol tvrdou kefou vyčistený, ešte som si vzala mäkkú kefu a zo srsti som mu vyčesávala v smere rastu srsti od krku po zadok, najprv z ľavej strany ten najjemnejší prach, potom z pravej, pretože aj jemnučký prach môže narobiť problémy pri jazdení. Potom som si popred Karamela prešla na pravú stranu a rovnako som mu vyčistila aj tú, od krku po zadok, v smere rastu srsti. Jemný prach som mu vyčistila poriadne. Čistila som najlepšie ako som vedela, snažila som sa zo svojím čistiacich zručností vybrať všetko čo som vedela aby to bolo čo najlepšie. Ešte som mu jemnou kefou prešla nohy a keď som všetky kefy dala do kufríka, skontrolovala som ho od prípadných poranení. Nakoniec som sa pred neho postavila. „Hotovo.“ – povedala som úsmevne a hladila valacha po nose. „Počkaj, pozriem sa.“ – povedala Sue a išla ku Karamelovi. Rukou mu skúšala srsť a kontrolovala, či som niekde nenechala nejakú špinu, keby niečo. „paráda.“ – povedala po dokontrolovaní. „Tak choď po sedlo a ostatné vybavenie.“ – povedala. „a zober späť aj tento kufrík.“ – nakoniec Susan úsmevne dodala a ja som sa len usmiala. Vzala som do ľavej ruky kufrík, pretože ľavú ruku som vždy uprednostňovala, po mamke som bola ľaváčkou a kráčala som do sedlovne. Kufrík som položila tam, odkiaľ som ho vzala a na ľavú ruku som si položila podsedlovku, gélovku a sedlo. Do druhej som zobrala uzdičku a kráčala za Sue. „Tak som tu.“ – povedala som úsmevne ako kôpka šťastia a položila sedlo na stojan, uzdičku tiež. „Tak hor sa do toho, ukáž mi, či si náhodou nezabudla sedlať.“ – povedala Sue a ja som len súhlasne prikývla. Vzala som si do rúk podsedlovku, pristúpila ku Karamelovmu vysokému chrbtu a položila naň zrejme čerstvo vypratú podsedlovku hnedej farby, ešte som cítila príjemnú vôňu. xD Karamel stál pekne, občas hodil hlavou a švihol ma chvostom. Keď som podsedlovku vydvihla smerom vyššie ku kohútiku po srsti, ešte som ju potiahla nadol, aby ho náhodou netlačila srsť ktorú by mal v zlom smere. Potom som si vzala gélovku a položila ju na podsedlovku ako som bola naučená, na správne miesto. Nakoniec som vzala do rúk ľahučké drezúrne sedlo, strmene boli vytiahnuté dohora a položila som mu ho na chrbát. Upravila som mu ho tak, aby mu sedelo krásne a bez hocijakých vád, išlo mi poväčšine o to, aby mu sedelo správne a netlačilo ho pretože dobre viem, aké kone vedia byť keď im sedlo alebo nejaký postroj nesedí. Keď som si bola istá, že mu to sedí dobre, pretiahla som podbrušník popod jeho brucho a pritiahla mu ho. Ešte som mu dala dole ohlávku a nasadila nánosník na jeho pysk. Zubadlo prijal pekne no potom mi ho vypľul naspäť. „Kari!“ – povedala som a bola som nútená použiť palec. xD vopchala som mu ho do kútiku papule a vtedy zubadlo pekne prijal. Nakoniec som mu nátylník pretiahla cez uši a zapla lícnicu. Oťaže som mu prehodila cez krk a čakala na ďalšie pokyny od Sue. „Tak ja ti ho podržím, bež sa prezliecť.“ – povedala Susan s úsmevom, prehodila som si tašku s oblečením cez plece a usmiala som sa. Kráčala som do šatne. Sadla som si na pohodlnú lavičku a otvorila tašku. Dala som na seba hnedé rajtky s celokoženým sedom, modré tričko, podkolienky a krátke jazdecké topánky. Na hlavu som si nasadila prilbu, dala som si vestu a smelo vykročila von. „To bola rýchlovka.“ – začudovane sa Susan zasmiala a ja som nahodila úškrn. „Tak si ho zaveď do haly.“ – povedala Sue a v ruke si niesla lonžku a ostatné potrebné veci. Karamela som držala za oťaž a viedla ho von zo stajne. Vyšli sme z mohutných dverí a kráčala som smerom ku dverách haly. Pod topánkami mi vŕzgal piesok a pod Karamelovými nohami tiež. Bála som sa, bola som v strese, ale zároveň som sa tešila, znovu okúsiť dokonalý pocit na konskom chrbte. Otvorila som dvere haly, ktorá bola prázdna. Každý jeden zvuk sa tam ozýval. Pozerala som sa na halu, v piesku boli vychodené cestičky od koní. „Tak ja ho zahrejem, môžeš sa pozerať.“ – povedala a ja som jej podala oťaže valacha, Karamela. Stála som na kraji a pozorovala Susan. Bola skúsená, vedela všetko. Nastrojila si valacha na lonžovanie a pomocou lonžovacieho bičíka si dala Karamela na kruh. Kráčal neochotne ale po tom, ako zistil, že musí a je nad ním pevná ruka, išiel krásne, na priľnutí. Keď sa pomaly zahrial v kroku, išiel hlavou úplne dole popri mäkkom piesku, Sue mu zmenila smer. Kráčal pekne, svižne a vôbec nie lajdácky. V tom ku mne pribehla Dalila. „No ahoj kráska.“ – povedala som jej, čupla si a začala ju hladiť. Fenka vrtela chvostíkom a ja som sa len pochmúrne usmiala. Hladila som ju po hlave a po chvíľke zase verne odbehla ku svojej majiteľke. Keď som sa na Sue pozrela, Karamel už pekne klusal, hlavu mal pekne zbalenú a bol fantasticky uvoľnený. Z nemým úžasom som sa na Susan pozerala, išlo jej to perfektne. „Snáď aj ja budem niekedy tak skúsená ako Sue a Niora.“ – povedala som si v duchu, sama pre seba a čakala kedy sa Karamel rozcvála. Jemným švihnutím bičíka valach letmo preskočil do cvalu. Mal pekný a zároveň rovnomerný cval, ale ten Chorálov pre mňa bude vždy tým najlepším. Usmievala som sa a bolo mi teplo. Bála som sa, či mi Karamel niečo nevyvedie no ale zase, tešila som sa. „Tak poď.“ - po chvíli ma k sebe zavolala Susan. Roztrasená, s pevnou prilbou na hlave som sa pomaly dotackala ku Susan. „Tak, šup do sedla, pôjdeš na lonži.“ – povedala, mrkla na mňa ľavým okom, ja som len flegmaticky prikývla. Karamel stál na mieste, pekne uvoľnene a ja som si stiahla strmene. Bola som po valachovej ľavej strane a vložila som ľavú nohu do ľavého strmeňa a pravou nohou švihla pod ryšavý chrbát a usadla som. Upravila som si sed a pomyslela si, a myslela som správne, že Karamel je nižší a to o dosť, od Chorála. „Takže začneme tak, že si prehodíš strmene cez kohútik koňa, do kríža a pôjdeme trénovať bez strmeňov.“ – povedala s úsmevom. Ja som sa nebála, už som sa snažila prekonať sa a tak som sa na pokyny Sue natiahla po ľavý strmeň a jemne ho položila do kríža, do pravej strany cez kohútik Karamela a potom som sa natiahla po druhý, po pravý. „Tak začneme. Pôjdeme v kroku, ty sa hlavne sústreď na svoj sed, všetko rob tak, ako keby si bola so strmeňmi. Ja som len prikývla. „a daj si ruky v bok.“ – ešte dodala a ja som znovu prikývla. Ruky som si dala v bok, nohy ako keby som bola so strmeňmi, dala som mu jemnú holeň a kôň sa rozhýbal. Išiel pomalým krokom a občas som sa mrkla na Susan. Niekedy som ho musela pohnúť viac vpred, aby nešiel ako pred smrťou. xD Bola som narovnaná, sed som mala dobrý a päty prešliapnuté aj bez toho, aby som ich mala v strmeňom. Špičky som mala pri koňovi a sústredila som sa na svoj sed, pretože koňa mala pod kontrólou Susan. Po asi troch kolečkách ma Sue upozornila: „meníme smer.“ – povedala. „Fajn.“ – jemne som povedala a zároveň prikývla. Valach sa zmenil, jeho strana tiež a tak som bola kľudnejšia, lebo smer prvých obvodov na lonži ma utápal v tom, že sa mi pomaly začínala točiť hlava. „Sed máš dobrý, len sa snaž byť viac uvoľnená, nie úplne ale trochu viac ako si. A nebuď strnulá.“ – upozornila ma Susan na chyby, ja som len prikývla a trošku sa uvoľnila. Karamel mal príjemný krok, išiel tempovo a uvoľnene. „samozrejme ho môžeš kedykoľvek pochváliť.“ – povedala Susan a ja som prikývla a hneď to využila. Jemne som sa natiahla dopredu a pohladila ho po krku. Znovu som nasadila sed, ako pred tým, narovnaná, päty som sa snažila mať prešliapnuté, ramená vzadu a špičky pri koňovi. „Tak čo, dáme klus?“ – spýtala sa ma Susan so šibalskou iskrou v očiach. „Bez strmeňov?“ – povedala som váhavo, ale so smiechom. „Jasné, ako inak? Tak čo, pripravená.“ – spýtala sa ma znovu a ja som len prikývla a bola som pripravená. „Vysadať nemusíš. Tak si ho daj do klusu“ – povedala a ja som mu dala jemnú holeň. Tvrdohlavý valach nereagoval a tak som mu dala pevnejšiu. Vtedy pekne naskočil do klusu a ja som ho pochválila. Išiel pekne, plynulo a Susan ho kontrolovala, tak isto ako mňa. Ruky som mala v bok, bola som jemne zaklonená dozadu. Nohy som mala ako v strmeňoch a na to, že som klus bez strmeňov nemala rada, držala som sa v celku dobre, nehádzalo ma a nohy som mala správne – päty prešliapnuté a špičky pri Karamelovi. Samozrejme som nezabúdala byť narovnaná a mať ramená vzadu. „Ide ti to super.“ – pochválila ma Sue a mňa to zahrialo pri srdci. „Tak dáme krok, tento krát už zo strmeňmi.“ – povedala ja sa som si vydýchla. Sue mi dala Karamela do státia. „Ďakujem.“ – poďakovala som jej a stiahla si strmene z jeho kohútika dole. Nohy som si do nich dala správne a čakala na pokyny. „Tak poď, daj ho do kroku, jemnou holeňou.“ – povedala Susan a ja som len letmo prikývla. Dala som mu jemnú holeň na ktorú reagoval perfektne a prešiel do kroku, do svižného kroku a tak som ho pochválila. Na to, že je to lenivec bol zatiaľ perfektný. Sedela som v sedle jemne a zároveň dobre. „Super Ess, len si daj trochu nohy dozadu a viac si prešliapni päty.“ – prihovorila sa mi Susan a ja som ju poslúchla. Nohy som si dala viac dozadu a poriadne som si prešliapla päty. Ramená som mala vzadu a hneď sa mi išlo lepšie. Po troch obvodoch okolo Susan ma trénerka upozornila že mení smer. Len som prikývla a Karamel na pokyn Sue zmenil smer. Pochválila som ho a kráčala v správnom sede vpred. „Tak dáme klus.“ – povedala mi pokyny a hneď som vedela že mu mám dať jasnú holeň. „Tentokrát ľahký, vysadaj na vnútornú nohu, ako vždy.“ – upozornila ma dodaním jednej vety a ja som súhlasila prikývnutím. Valachovi , ktorý bol perfektne uvoľnený som dala jasnú holeň na klus. Naskočil pekne a ja som okamžite začala vysadať na vnútornú nohu. V moment, keď išiel ľavou prednou (vnútornou) do predu som vysadla a keď šiel pravou, jemne som zasadla aby som mu nevrážala do chrbta a takto som pokračovala stále. Päty som mala prešliapnuté a ruky v bok, ako keby som tancovala. xD „Super, len nemusíš vysadať tak vysoko.“ – upozornila ma Susan. „Dobre.“ – len som letmo povedala a vysadala tak, ako mi bolo prikázané. Karamel klusal pekne svižne a tak som ho pochválila. „Tak ho dám do kroku.“ – povedala Susan, ja som zasadla do sedla a Karamel flegmaticky prešiel do kroku a ja, ja som čakala na ďalšie pokyny. „Chyť si ho na oťaž a ja ho odopnem z lonže, po obvode haly ho poriadne vykrokuješ.“ – povedala a kráčala bližšie k nám. Prikývla som a pozorovala Sue ako odopína lonž a zatiaľ sa jej okolo nôh motá Dalila. „Tak choď. A poriadne!“ – zdôraznila na posledné slovo. „Jasné!“ – len som odpovedala a valachovi dala ráznu holeň do kroku. Skrátila som si pravú oťaž a zatlačila ľavú holeň aby som ho dostala na stenu. Keď som ho tam po chvíľke dostala, pohladila som ho a uvoľnila som mu oťaže. Kráčal pekne a pomaly sa uvoľňoval úplne. Pohladila som ho po krku a keď sme šli rohmi haly, vonkajšou holeňou som ho stlačila dnu, aby si krokovanie neskracoval. Po dvoch rohoch to pochopil a išiel pekne uvoľnene. Keď sme okrokovali dva obvody celej haly, zastavila som sa pred Sue, pretože mi niečo chcela povedať. „Zvládneš mu povoliť podbrušník?“ – zo smiechom sa ma spýtala. „Hej ale! Toto ešte zvládnem, ešte som to nezabudla.“ – zasmiala som sa a odpovedala. „Fajn, tak o dve dierky a krokuj ďalej.“ – povedala a ja som sa natiahla na bok. V pohode som mu povolila dve dierky podbrušníku aby sa mu lepšie krokovalo a v sedle som sa snažila udržať rovnováhu, aby som neskončila na zemi. Darilo sa mi, po prvom obvode som nespadla. xD „Tak, ešte jeden obvod.“ – povedala Susan keď som s Karamelom na voľnej oťaži akurát prechádzala popri nej a ja som len prikývla. „Dobre.“ – ešte som stihla dodať a valacha viedla na stenu. Keď sme prešli dlhú stenu, chcel si to znovu skrátiť ale ja som mu to nedovolila, vnútornou holeňou som ho vtisla dnu a pochopil, že sa žiadne skracovanie nekoná. Po dokončení obvodu som sa zastavila pri Susan. „Tak šup dole zo sedla.“ – povedala mi. Vybrala som si obe nohy zo strmeňov a zoskočila zo sedla. „Zajtra to vidím na poriadnu svalovicu.“ – povedala som Susan zo smiechom a viedla za oťaž Karamela z haly. Susan neodpovedala, len sa prosto zasmiala a kráčala vedľa mňa do stajne. „Tak daj ho na úvázko a odsedlaj.“ – prikázala mi úsmevne Sue, od ktorej sa Dalila vôbec nepohla. Dala som ho na uväzovisko a dala mu dole uzdičku. Hneď na to som mu nasadila ohlávku, zapla ju a o ňu som zapla vodítko. Karamela som priviazala na známy uzol od Niory a išla na odsedlanie. Povolila som mu podbrušník a prehodila ho cez sedlo. Sedlo s gélovkou a podsedlovkou som mu naraz dala dole a položila na stojan. Bol len trochu mokrý. „Choď si do kufríka po hadru.“ – poprosila ma Sue a ja som len tak svižne kráčala. „a zober aj vybavenie!“ – dodala ešte a ja som na jednu ruku vzala sedlo s podsedlovkou a gélovkou a na druhú uzdu. Všetko som položila na stojany v sedlovny a otvorila kufrík. Vzala som odtiaľ stredne veľkú hnedú handru na pot. Pomaly som prišla späť za Sue. „Tak ho vysuš trochu, aby nenachladol vo výbehu.“ – povedala Susan a ja som samozrejme prikývla. Prišla som ku jeho ľavej strane, prihovorila sa mu a sušila mu miesto kde bolo sedlo, lebo spotený bol iba tam. Pot sa mi do handry nabral a potom som mu vysušila druhú stranu. „Tak mám hotovo.“- povedala som po dokončení a Susan išla moju prácu skontrolovať. „Super, tak poďme do výbehu.“ – povedala a ja som odviazala uzol, na ktorý bolo vodítko uviazané a viedla som valacha smerom ku východu. Kráčal pekne za mnou a ja za Sue. Keď som vyšla von, do očí mi zasvietilo prudké slnko a na chvíľu som oslepla. xD „Tak poď.“ – povedala som Karamelovi keď sa mi vrátil zrak a zvykla som si na teplé slnko. „Tak daj ho do výbehu.“ – povedala Susan keď sme prišli ku výbehom a otvorila mi ho. Usmiala som sa a voviedla Karamela dnu. Dala som mu dole ohlávku a Karamel odklusal za stádom. Vyšla som von z výbehu a Sue ho zatvorila. Spoločne sme išli do stajne. Vodítko s ohlávkou som odložila, vzala som si svoje veci a so Sue som sa rozlúčila z nádejou, že čoskoro tu budem znovu „ako doma.“ Nastúpila som do auta a spomínala na dnešný deň.