philip: Príjmačky

Keď mi Sue oznámila že ideme pre koňa, presnejšie pre kobylku menom Búrka , trochu ma schytila mierna nervozita keďže som už dlho pri koňoch nebol a miestne kone nepoznám, neviem aké reakcie od nich môžem očakávať. Cestou k výbehom som si obzeral areál ktorý bol naozaj veľký až som sa bál že sa tu bez pomoci stratím. Sue ma oslovila a poukázala na kobylku pasúcu sa pri strome neďaleko od vstupu do výbehov. Otvoril som si dvierka od výbehov a následne ich po sebe zavrel, stratil som síce pohľad na kobylku ale hneď mi padla do oka keď som vyšiel vpred. Mal som strach či si dá okamžite nasadiť ohlávku aby som nebol za toho čo to až tak nevie pri koňoch. Búrka si ma zo začiatku vôbec nevšímala až keď som podišiel bližšie k jej charizmatickej hlave, okamžite som jej dal očuchať ruku s ohlávkou a následne som jej ju nasadil bez problémov, zapol som karabínku a vodítko som si poriadne chytil do ruky, pohladil som ju po čele a otočil sa naspäť k Sue ktorá sa na mňa milo usmievala. Mal som konečne pocit že toto bude jeden s tých najlepších zážitkov v živote. Búrka za mnou šla pokojne a zároveň svižne , popritom k nám docupitala hnedá kobylka s úzkou lysinkou. Pohladil som ju po čele ale zrejme ju hneď spoločenská nálada prešla a odvrátila hlavu od nás. Usmial som sa a pokračoval k dvierkam od výbehov. Sue nám otvorila, okamžite som poďakoval s úsmevom na tvári a vyviedol Búrku z výbehov. Zastavil som a počkal na Sue dokým zatvorí dvierka a pripojí sa k nám. „Teraz vojdeš do stajní čo sú oproti a hneď šiesty box s nápisom Búrka, ja ti zatiaľ pôjdem pre veci na čistenie.“ „ Ok, ďakujem veľmi pekne.“ Šiel som rovno k stajniam čo boli oproti, boli veľké a priestranné , ale nesmel som sa sústrediť na to čo vidím, musel som dávať pozor na menovky na boxoch. Počítal som každý jeden čo sme prešli až sme došli k šiestemu boxu s menovkou Búrka, zastavil som a Búrka svojou papulkou narazila do môjho pleca, pousmial som sa a hneď ju pohladil. Vošiel som aj sňou do boxu , kde som odopol karabínku na ohlávke a jemne jej ju dal dole. Pohladkal ju po krku a ona si na to odfrkla nosom. Vyšiel som von z boxu a nechal ju nech si ochutná zo svojho sena. Dvere od boxu som dôkladne zavrel a ohlávku som prevesil na držiak pri boxe, aspon tak som bol všade zvyknutý , dúfam že to týmto nepokazím. Hneď po tom ako som ohlávku prevesil prišla Sue s úsmevom ako po výhre z lotérie, držala malý box s čistením. Položila ho pri box a vysvetlila mi že na Floreste neexistuje niečo ako nevyčistený kôň. Chápal som ju , ja sám si potrpím na dokonale čistom koni. Otvoril som box s čistením a vybral si žbilko s mäkkou kefou na srsť. Následne otvoril dvere od boxu a podišiel k Búrke ktorá pokojne jedla svoje seno. Dôkladne som krúživími pohybmi žbilkom čistil prach z kobylky, ktorej sa to evidentne páčilo, takéto masírovanie. Pár krát som si žbilko otriasol o nohu aby prach neostával na ňom a mäkkou kefou zotieral prach zo srsti. Túto časť čistenia sme mali za sebou a tak som si šiel zobrať čistenie na kopytá, podišiel som k Búrke, naklonil sa a jemne jej chytil ľavú prednú nohu na „kolene“ a jemným a dôrazným pohybom po šlache jej dal pokyn zdvihnúť nohu na čistenie. Zobral som si potom kefu na hrivu a chvost ktorou som jej od končekov chvosta rozčesával a hrivu taktiež. Všetko išlo podľa pozitívnych predstáv. Sue mi ku koncu podala aj handričku na oči a nozdry „tieto časti tela na čistenie treba dôkladne ale jemne s citom čistiť ! Ani tebe by sa zrejme nepáčilo keby ti niekto strká nejakú handru do oka no nie?“ pokývol som hlavou a s vďačnosťou som zobral handričku do rúk. Jemne som ju k Búrkinej hlave pritisol a následne jej z kútikov očí vyčistil nečistoty. Nozdry šli tak tiež bez problémov čomu som bol nad mieru vďační ! „Super , čistenie si výborne zvládol ! Ideme na výstroj ...“ Sue vedela že som už dlho pri koňoch nebol a že mi to pri sedlaní a uzdení nejde zase až tak rýchlo. „Po pravej strane chodby je sedlovňa, poď ukážem ti ju , hneď aj vezmeme sedlo, uzdečku a gamaše.“ „Dobre“ pousmial som sa. Sue otvorila drevené dvere od sedlovne a hneď zamierila k hnedému krásnemu sedlu. „Sedlo by si hádam zvládnuť mal, si už nejaký ten chlap“ Podpichla ma s úsmevom. „Jasné, to nič nieje.“ Sedlo som vzal do jednej ruky , čo nebol pre mňa problém a tak som do druhej zobral uzdečku. „Ja zoberem gamaše a ostatné potrebné veci.“ „Ok.“ Pokývol som s úsmevom a zároveň s citom nervozity či sa mi podarí Búrku správne nasedlať a či sa mi bude dať ľahko nauzdiť, trochu som sa upokojoval tým , že keď to šlo dobre s ohlávkou pôjde to aj teraz dobre ,ale aj tak som sa tej nervozity zbaviť nedokázal. Sedlo som položil na držiak pri boxe a uzdečku tiež. Sue mi podala gamaše a lonžku s bičíkom oprela o Búrkin box. „Pokiaľ viem tak pri koňoch si už nejaký ten čas bol, sedlať, uzdiť a dávať gamaše myslím že ešte vieš.“ „ No dúfam , že som to nepozabúdal.“ S humorom som sa podcenil. Otvoril som box , v ruke šlachovky na predné nohy. Pravú šlachovku som si položil na zem a ľavú si pripravil na použitie. Snažil som sa okamžite trafiť správne kĺb ktorý má šlachovka chrániť. Trochu som sa pri tom zdržal ale išlo to. Sue mi podala strúhavky ktoré som najprv zapol pri pätovom kĺbe a následne zošuchol po šlache na sponkový kĺb. „Hotovo!“ celý šťastný som oznámil.“Super, teraz ideme na sedlanie, dával pozor na prednú aj zadnú razcochu.“ Pokývol som , že rozumiem a šiel pre sedlo ktoré malo na sebe prehodený podbrušník a už zapnutú podsedlovú dečku, zobral som si ho pevne o oboch rúk a vysoko dvihol nad hlavu a následne jemne priložil na chrbát Búrky. Ešte som ho trochu doupravil a podsedlovú dečku tiež. „No vidíš a ty si sa tak bál, aj keby si to nevedel, my sme tu od toho aby sme ťa to doučili, nemáš sa čoho báť.“ „Ďakujem, som rád že mi má vždy kto pomôcť.“ Sue na mňa milo prehovorila a upokojila moju nervozitu. Zobral som uzdečku ktorú som si správne chytil tak aby som pri uzdení neurobil chybu. Najprv mi Búrka nechcela otvoriť hubu no Sue mi pomohla a prstom ju vyzvala aby hubu otvorila a zubadlo si nechala dať o úst. Nátylník som jej jemne pretiahol cez uši a ofinku s hrivou jej po upravil aby ju uzdečka neťahala. Pozapínala som všetky potrebné karabínky a potrebne dotiahla podbrušník. „Ten podbrušník nemusíš na doraz doťahovať, aj tak sa bude ešte doťahovať v hale“ „dobre, už si dám len prilbu a môžeme ísť.“ Prilba ma čakala hneď pri dverách boxu na zemi. Sue mi ju podala a ja som si ju nasadil, zobral som oťaže do rúk a pretiahol ich cez hlavu Búrky , pretože nemá martingál a ani poprsák. Sue sa zohla po lonžovací bičík a lonžku a šla za nami. Pred dverami od haly sme zastavili a ja som pomaly otvoril dvere aby sa Búrka náhodou nezľakla nečakaného zvuku. Vošli sme do haly kde som sa pomaly otáčal s Búrkou s úmyslom zavrieť za sebou , no Sue ma s úsmevom predbehla. „Ďakujem moc krát !“ „Niet zač, teraz keď chceš môžeš na volnej oťaži krokovať Búrku po obvode haly keďže sme tu sami, potom ju zoberem na lonžku ju trochu zahriať.“ „No ak teda smiem , rád si na ňu sadnem na krok, ďakujem.“ Oťaže som prehodil cez hlavu Búrky a vytiahol si strmene, snažil som sa si ich upraviť na moju veľkosť ale ešte sa mi to nepodarilo zo zeme tak aby mi na isto sadli. Chytil som si oťaže pri prednej razcoche ľavou rukou a pravou som si chytil strmeň , ľavú nohu vsunul do strmeňa a následne sa chytil zadnej razcochy a vysadol som čo najrýchlejšie ale čo naj jemnejšie dopadol. Pravú nohu si vsunul do strmeňa, poriadne chytil oťaže ale tak aby boli na voľnejšie. Cítim že strmene sú mi trochu krátke. „Sue, prepáč ale zrejme som si zle upravil strmene , prosím predĺžiš mi ich o dierku ?“ „Jasné, nieje problém.“ Sue mi naznačila aby som dvihol nohu tak aby mala miesto na predĺženie strmeňového remeňa a ja som bez váhania počúvol. „Moc krát ďakujem.“ Už celkom spokojný zo všetkým až na to čo bude ďalej a ako to dopadne. „Búrka je na holene a hubu veľmi citlivá, takže jemnú ruku i nohu !“ pokývol som a lepšie sa usadil v sedle, jemne jej pridal holeň a ona sa krásne, svižne ale nie prehnane rýchlo vrhla do kroku. „To je úžasný pocit po takom čase zase sedieť na koni !“ „To ti verím ! Ešte si ho užiješ neboj !“ žiaril som šťastím ale opäť aj nervozitou ktorú som nemohol dať za žiadnu cenu nechať vidieť Sue. V kroku sme prešli jeden obvod haly bez problémov čo aj stačilo keďže hala je viac než veľká. Sue ma privolala k sebe a ja som pri nej zosadol, vytiahol strmene aby neudierali pri lonžovaní Búrku a potom dotiahol podbrušník. Sue Búrku zobrala na lonžku a ja som išiel bokom aby som nezavadzal. Bičíkom Búrku vyzvala aby vytvorila obvod v ktorom sa bude pohybovať a následne jej dala na vedomie že ma naklusať. Bez problémov naklusala svižne, bez nejakej známky lenivosti ale s žiarením pracovitosti. Pozoroval som Sue a Búrku aké majú reakcie na seba. Aby som aj ja vedel čo môžem od Búrky očakávať pri mojich činnostiach na nej. Zrazu vošlo hnedovlasé dievča do haly ktoré zrejme nečakalo mužské pohlavie človeka v týchto miestnostiach. No nenechalo sa vyviesť z mieri „Sue , prepáč že otravujem ale nevieš kdeje Niora ?“ „Nie neviem, prepáč ale možno bude v riaditeľni.“ „Okej, ďakujem.“ Usmiala sa a zavrela za sebou. Sue medzi tým nacválala Búrku a Búrka len tak krásne prešľapovala svoje stopy. Trochu som sa čudoval že školný kôň a takéto chody a chuť do práce. No Sue už vystriedala všetky chody na obe ruky a tak prišiel rad na mňa. Vytiahol som si strmene ,chytil oťaže do ľavej ruky pri prednej razcoche a pravou rukou som si dopomohol obuť strmeň, chytil sa zadnej razcochy a vysadol. „ Oťaže zauzli aby Búrke nevadili.“ Oťaže som chytil a zauzlil a nechal búrke na krku. „Okej teraz koliečko na lonžke v kroku a potom ideme na ľahký klus.“ Musel som si chvíľku zvyknúť na jej rýchlosť pohybu ale potom to šlo jedna radosť. „ Okej , nakluš ju !“ Jemne som jej pridal holeň na klus a ona okamžite reagovala a krásne naklusala. Začal som vysadať najprv na zlú nohu „Vysadáš na zlú nohu, zmeň si ju !“ hneď ako ma Sue upozornila som si presadol na opačnú nohu. Bol som trochu tuhý a niekedy som trochu tvrdšie dopadol do sedla. „Neboj, dlho si nejazdil to dotrénuješ , hlavne sa sústreď !“ Dával som si čo najväčší pozor. „Ok, teraz pracovný sed.“ Zasadnúť bol pre mňa tento raz jeden stých väčších problémov. „ok, spomalíme a dáš si strmene hore na kohútik.“ Prešli sme do kroku a ja som sa zohol pre jeden aj druhý strmeň ktorý som si dal krížom cez Búrkin kohútik. „Teraz nakluš !“ Už som vedel akú holeň pridať aby som Búrku naklusal a tak som jemne holeňami pridal holeň. Ona krásne naklusala ako vždy a ja som sa snažil o hlboký sed. „Super, a vydrž čo najdlhšie, keď to už bude dlho povedz.“ Snažil som sa aby som nemusel hovoriť že stačí a vytrval som čo najdlhšie no Sue na mne už videla , že už stačí. „Super, na tento krát to vyzerá celkom dobre.“ Usmial som sa ale nebol som so sebou vôbec spokojný. „Teraz stehenný sed v kluse a potom prejdeme o cvalu.“ Pokývol som a dal najavo ,že som pripravený na stehenný klus. Pridal som holeň, Búrka trochu hodila hlavou ale ignoroval som to a presadol som si do stehenného sedu. Na môj údiv to bol asi jediný sed ktorý mi dnes šiel asi najlepšie a v ktorom sa cítim vždy naj istejšie. „Dobre, teraz nacválaj!“ trochu silnejšia holeň s vedomím že to tak má byť ale zrejme stačila taká istá holeň ako pri kluse. Búrka švihla chvostom ale krásne nacválala a ja v stehennom sede péroval v lakťoch a pätami sa akoby chcel dotknúť zeme, kolenami som sa snažil čo najlepšie sa udržiavať v sedle a nepredkláňať sa. „ Super, snaž sa nepredkláňať ! Viem že je to bez strmeňov ťažký sed ale nepredkláňaj sa a kolenami drž !“ sústredil som sa nato aby som robil to čo mi Sue káže no sčasti mi to ani nešlo, bol som nespokojný no musel som sa zmieriť stým že aj keď ma nezoberú , doučím sa to a budem sa pokúšať aj najďalej. „Dobre teraz si presadni do pracovného, jazdil si 3 roky , neboj sa to že si mal pauzu neznamená že to nevieš , akoby si mal strmene len sa ešte pevnejšie držíš kolenami a zakloníš sa !“ S obrovským strachom som si presadol do pracovného no už som tušil že to nedopadne dobre, nie pre mňa ale skôr pre Búrku keďže mi pracovný sed nikdy nešiel. „Sue myslím , že ten pracovný cval stačí, aj tak Búrke len na tom sedle vadím a sám pracovný ešte neviem.“ „Ok, nabudúce, inak to bolo celkom dobré, ešte sa máš čo učiť ale vidieť že sa snažíš.“ Usmial som sa a Sue spomalila Búrku do klusu a ja som v ľahkom sede vysadal na správnu nohu a bez udierania ako kedysi, vyklusali sme ju so Sue na lonžke a potom ma Sue pustila nech ju vykráčam na obvode haly a nech si v kútoch haly robím malé koliečka. Dal som si dole strmene a obul si ich, rozviazal oťaže a poriadne si ich chytil ale do voľnejšia. „ Päty dole, hlava hore a vyrovnaj sa !“ počúval som Sue ako mi radí v sede. „Keď sa točíš s koňom, vonkajšia ruka nesmie ísť cez kohútik koňa !“ Prikývol som a vryl som si to do pamäte. Prešli sme jeden obvod haly a Sue oznámila že to pre Búrku stačí. Zosadol som, vytiahol strmene, povolil trochu podbrušník a prehodil oťaže cez hlavu Búrky , pohladil po krku a viedol som ju von z haly do stajne. Sue nám ochotne otvorila a hneď som sa jej odvďačil tak ako aj pri zatváraní po nás. Pomaly sme mierili k boxu , kde som Búrku odstrojil. Najprv odopol všetky karabínky na uzdečke a jemne ju oduzdil aby zubadlo neudrelo ďasná Búrky. Uzdečku si prevesil na rameno a odopol podbrušník, chytil sedlo za prednú razcochu aj podsedlovou dečkou a za zadnú razcochu , jemne ho nadvihol a odsedlal. Podbrušník som prevesil na sedlo a šiel sedlo položiť na držiak pri boxe s uzdečkou. Hneď som šiel rozopnúť šlachovky a strúhavky a dal ich do pôvodného stavu. Sue mi stým pomohla. „Ďakujem Sue.“ „Niet zač, tu máš pamlsok, vidím , že žiaden nemáš a Búrka si jeden od teba zaslúži.“ „Moc krát ďakujem, v najbližšej dobe sa budem snažiť ti to vrátiť.“ „Nie, nemusíš len jej ho už daj, pozri ako sa na teba pozerá.“ Usmial som sa vďačne a dal pamlsok Búrke a pohladil ju po krku. Na mňa to bolo dneska celkom dosť nervov a zapojených svalov, no vidím že Búrka to má na dennom poriadku. Zamyslel som sa. Vyšiel som pred box a šiel ho zatvoriť ale Sue ma upozornila „Nezabudni aj vyčistiť koňa po jazdení, aj to je potrebná činnosť, potom ju vyveď naspäť do výbehu za ostatnými, ja idem zaniesť výstroj, hneď som tu.“ „aha , ospravedlňujem sa , idem na to!“ Zobral som si žbilko a mäkkú kefu na srsť, krúživími pohybmi žbilka čistil pot a prach z haly a kefou ho zotieral. Po dokončení čistenia srsti som si zobral čistenie na kopytá a vyčistil povrch haly z kopýt búrky. Nič iné už nemalo potrebu čistiť, Sue medzi tým prišla a dozerala najďalej na mňa, no už som nemal ten nervózni pocit že to pokazím, zobral som ohlávku z držiaka pri boxe a nasadil ju Búrke, zapol karabínku a pomaly ju vyviedol von zo stajní. Sue šla za nami. Mieril som k veľkému výbehu no nemal som naozaj potuchy či je správny ale myslel som že to nieje dôležité. „Phil ! ideš do zlého výbehu, tam sú výbehy pre žrebce ! Otoč sa a poď sem.“ Preboha ! pomyslel som si. To je trapas. Otočil som sa ešte s prilbou na hlave a šiel k Sue ktorá nám už so smiechom na tvári otvárala dvierka od výbehov. Stál som vo vnútri výbehu pri dvierkach s Búrkou ktorej som rozopínal karabínku na ohlávke a následne jej ohlávku dal dole a pohladil ju po krku. Usmial som sa na ňu a poobzeral ostatné kone, ako sa dalo čakať – krásne ! Vyšiel som von z výbehu a zatvoril po sebe. „Ospravedlňujem sa za svoje chyby.“ „Nič sa nedeje Philip, a daj si tú prilbu dole lebo ti v nej bude teplo.“ Usmiala sa a ja tak tiež. Dal som si dole prilbu a poobzeral sa okolo, pár dievčat som videl ako som im spríjemnil deň vtipnou situáciou, čo už , stáva sa. „Na dnes to bude všetko, ďakujem že si prišiel, dáme ti vedieť o ďalšom stretnutí.“ „Ja ďakujem, za túto skúsenosť a zážitok, ďakujem.“ „ Tak pozdravuj rodičov a zatiaľ sa maj , ahoj!“ „Dovidenia a ďakujem !“ S časti dobrým pocitom som šiel s prilbou v ruke rovno k bráne Floresty, trochu otrasený ale spokojný. Pozrel som sa na hodinky na rukách a skoro mi oči vypadli, za chvíľu ide autobus a ja som ešte tu ! Na šťastie autobusová zastávka nieje tak ďaleko a rýchlym behom sa tam možno aj na čas dostanem . Rozbehol som sa na chodníku k zastávke asi 3 minuty mi to trvalo a práve prišiel autobus. Mám ja to len šťastie ! Stihol som autobus.....

Prosím o kritiku, chcem vedieť kde robím chyby a čo sa treba ešte doučiť.


Neviem či som mohol tento sloh písať už teraz , teda vôbec neviem či je možné ma vziať na Florestu. Ak nie tak sa ospravedlňujem za ukradnutý čas ...