melanie a karamel: *Skoky vo voľnosti do 70cm 1/1*

Dnes som sa rozhodla, že s Karamelom skúsime znovu skoky vo voľnosti. Požiadala som preto Connora, aby mi pomohol. V dohodnutom čase som priviedla Karamela do haly. Samozrejme mal na sebe lonžovaciu ohlávku, aby som ho mohla rozohriať na lonž. Na nohách mal strúhačky, zvony aj šlachovky. „Ahoj,“ ozvalo sa od dverí. „Ahoj,“ usmiala som sa na Connora. „Čo si to potrebovala?“ spýtal sa s úškrnom. Prevrátila som oči a strčila mu do očí lonž. „Môžeš ho vylonžovať, ideme skákať vo voľnosti,“ odpovedala som mu sucho, no s rovnakým úškrnom. „Tak fajn... a potom môžem ísť?“ Otočila som sa so smrťou v očiach. „Dobre dobre, už som ticho,“ zasmial sa. Prevrátila som oči a pustila sa do stavania gymnastickej rady alebo skôr rozohrievacej rady. Dovliekla som si na stenu stojany na kavalety a mrkla na Connora. Práve Karamela zahrieval v kroku. Karamel rýchlo sklonil hlavu a celkovo sa „vytiahol“. To nie je fér, kým ho dostanem do takéhoto uvoľnenia, trvá mi to podstatne dlhšie. Dobre dobre, už staviam. Postavila som približne do stredu dlhej steny krížik a také tri metre pred ním som dala kavaletu. Dopredu aj dozadu som ešte postavila po dva stojany na vnútornú stranu uličky. Z kavaliet vo vzduchu som pomocou týchto stojanov zatarasila cestu preč, von z uličky. Znovu som sa pozrela na Connora. Zjavne som sa bavkala s tou uličkou a tým všetkým až príliš dlho, pretože Karamela už ocválaval. Počkala som, kým ho dolonžoval a podišla k nim. „Rada je hotová. Môžeme začať,“ oznámila som mu so šklbajúcimi kútikmi. „Fajn.“ Prešla som ku Karamelovi a odopla ho z lonže. Prešla som k dverám, kde som si predtým nechala lonžovací bič a zobrala ho do ruky. „Krok!“ cmukla som na Karamela a priblížila sa k nemu. Karamel vykročil preč od Connora, pekne na stenu. Zacmukala som znovu a priblížila sa spolu s bičom. Karamel naskočil do klusu, na ďalšie zacmukanie do cvalu. To už ale bolo neskoro na to, aby išiel do uličky. Nechala som teda Karamela cválať okolo haly. Pri uličke už stál Connor pripravený valacha usmerniť. Veľmi to nebolo treba, Karamel tam vbehol aj sám. V podstate prekročil kavaletu a odrazil sa. Preskočil krížik a cválal ďalej. Teraz som vystriedala Connora. On udržoval Karamela v pohybe a smere a ja som stála pri uličke. Valach znovu vcválal do uličky a hnal sa na skok až príliš rýchlo. Zbrklo predĺžil cvalový skok a prekonal kavaletu. Samozrejme, že tam enormne spomalil a nevyšiel mu skok tak, ako by sa patrilo. „Dobre, nechaj ho vyklusať!“ zvolala som na Connora. Prikývol a nechal Karamela klusať. „Obráť ho!“ vydala som pokyn. Connor predbehol Karamela a strčil do jeho smeru bič. Karamel z rešpektu spomalil, ale keď Connor išiel s bičom k nemu obrátil sa a začal klusom unikať. Zatiaľ som prehodila odskokovú kavaletu na druhú stranu a uhla sa nabok. „Môžeš ho nacválať ku mne!“ zakričala som pretože som nevedela, kde presne Connor je. „Okej!“ dostalo sa mi odpovede. O chvíľu som periférne zbadala cválajúceho ryšiaka. Trocha som poodstúpila a posunula sa za ním. Videla som, že valach váha na túto ruku vcválať do uličky. Chytila som bič do druhej ruky a vystrela ju tak, aby tvoril dlhšiu stenu uličky. Karamel nemal inú možnosť, ako cválať. V uličke si upravil tempo a predĺžil skok, aby prekonal kavaletu. V zápätí sa odrazil a precválal aj krížik. „Výborne, teraz ho udrž v kluse. Nechaj ho klusať až ku mne!“ Chcela som, aby si Karamel dal nájazd v kluse, pred kavaletou nacválal a tak skočil. Videla som, že Karamel trochu váha. Presunula som sa s bičom kúsok pred neho a chcela ho mu urobiť bariéru, keby bolo treba. To nebolo a valach sa klusom premiestnil do uličky. Myslela som si, že to prejde z klusu, hoci to bola blbosť. Ryšiak snáď až nad kavaletou nacválal, odrazil sa a skočil, dokonca s rezervou. „Pašák!“ pochválila som ho. „Ja?“ ozval sa Connor. „Možno aj ty,“ odvetila som. „Dá si to z druhej strany s nájazdom v kluse a končíme. Zatiaľ ho drž ďalej nech to prestavím!“ požiadala som vtipálka dňa. Connor poslúchol (bodaj by nie) a ja som prehodila kavaletu na pôvodne miesto. „Dobre, môžeš!“ zakričala som. V zápätí sa mi tu prihnal cválajúci Karamel. „Povedala som v kluse!“ zapišťala som a vystrčila bič až príliš zbrklo. Karamel sa až ucukol a zastavil. Vzdychla som si, poodstúpila a presunula sa zaňho. „Klus!“ zacmukala som a pohla sa s bičom k valachovi. Karamel naklusal a Connor ho usmernil do uličky. Valach nacválal pred kavaletou, v cvale ju preskočil a prekonal aj krížik. Connor sa usmial. „Dobrá práca!“ Tľapli sme si. „Vykrokuj si ho na lonži. Zatiaľ to spracem. A žiadne protesty!“ Zdvihol Connor varovne prst. Zasmiala som sa a vybrala z vrecka dobre voňajúce peletky. „Karamel!“ Samozrejme, môj mlsný valach prišiel. Kým jedol peletky z vystretej dlane, chytila som ho za lonžovaciu ohlávku. Za ňu som ho priviedla až k lonži v strede haly. Bolo mi jasné, že to bolo nebezpečné ju tu len tak nechať. Mohla som sa do nej zamotať tak ja, ako Connor či dokonca Karamel. Na jednej strane by to bolo vtipné, na druhej veľmi, veľmi nebezpečné. Pripla som lonž na karabínu a vyslala Karamela na kruh. Nechala som ho na dlhej lonži kráčať. „Mimochodom, ďakujem ti za pomoc,“ prehovorila som. „Nie je za čo,“ odpovedal Connor po tom, ako odložil stojan na miesto. Medzitým som otočila Karamela a nechala ho kráčať aj na druhú nohu. Kým to Connor celé spratal, stihla som Karamela vykráčať. Je pravda, že si Connor nedával načas a všetko ukladal pomaličky, v klídku a pohode. Živo debatujúc sme vyšli z haly a zaviedli Karamela do stajne.