melanie a karamel: *Úsmev 3/4*
Vošla som do boxu s cibuľou v ruke. „Karamel, pusinku!“ ukázala som si na líce. Začala som s tým, čo už Karamel ovláda. Dal mi konskú pusinku na líce a tak som ho pochválila. Dvakrát som cvik zopakovala, kým som mala pocit, že je Karamel sústredený. Vybrala som zapáchajúcu cibuľu z vrecka a podržala ju pri valachovi. „Usmej sa!“ vyslovila som. Valach vyzeral, že vie čo robiť. Pekne za flémoval a ja som mu za to dala peletku a usmiala sa. Schválne som urobila pauzu, aby Karamel začal flémovať sám. Avšak toto som nepochválila, otočila som sa mu chrbtom, nech to už viac neskúša. Pre Karamela som nevidela vhodnejší trest, ako ignoráciu. Po chvíli som sa obrátila a skôr, než som mu dala cibuľu pod nos, vydala som slovný príkaz. Karamel neisto ohrnul peru, no to už mal pred nosom cibuľu a musel flémovať tak či tak. Pochválila som ho a odmenila. „Dobre, ešte raz. Usmej sa!“ Tentokrát valach flémoval aj sám. Môže byť že smrad cibule ešte cítil, ale každopádne som ho obrovitánsky vychválila a dala mu nejaké peletky. Bola to náhoda? „Usmej sa!“ prikázala som valachovi. Váhavo ohrnul hornú peru, tak som ho znovu pochválila. „A daj mi pusinku!“ Karamel spoľahlivo splnil cvik. „Ták,“ usmiala som sa a dala mu peletku. „Poslednýkrát. Karamel, usmej sa!“ Karamel ohrnul pysk, tak som ho výrazne pochválila a strčila mu na vystretej ruke zotri peletky. Karamel ich schrúmal a hneď sa načahoval ku mne, aby mi dal pusinku. S ostrým „Nie!“ som mu klepla po nose skôr, ako sa ma stihol dotknúť. Nebudem mu tolerovať cviky, ktoré nepožadujem. Ešte skúšal flémovať, ale to som sa premohla, otočila a vyšla z boxu. Po chvíli som sa vrátila a ešte raz od neho požadovala pusinku, aby si zafixoval pekný koniec lekcie. Až potom som odišla robiť si službu.