melanie a karamel: *ÚSMEV 2/4*

„Karí,“ ozvala som sa a pre istotu zapískala. Karamel stál vo svojom boxe a keď som išla k nemu, zdvihol hlavu. Predtým som mu odpratávala aromaterapiu, takže mi ruky voňali ako tymián. Navyše som ešte v sedlovni skôr, než som zobrala jablkové pelety, trochu pochytala záver z olejíčku. Takto mi ruky museli voňať po tymiáne, aj keby čo bolo. Karamela som ani nemusela uväzovať. Dôverovala som mu, že nebude pochodovať. Zatvorila som za sebou box a zacmukala. Karamel ku mne podišiel a očuchal mi ruku. „Usmej sa,“ vyslovila som rýchlo, keď zaflémoval, ako zacítil z mojich rúk tymián. Následne dostal mlsku. Pohladila som ho po krku a skúsila znovu vydať povel tesne skôr, než začal flémovať. Čiže najskôr som mu to prikázala, až potom som mu strčila ruku pred nozdry. Karamel zaflémoval, na čo som ho odmenila dvoma jahodovými peletkami. Na tie už Karamel neflémoval, zjavne sa mu „očuchali“. „Dobrý chlapec,“ hrejivo som sa na Karamela usmiala a znovu ho pohladila po krku. „Usmej sa!“ skúsila som aj bez podstrčenia ruky. Karamel zdvihol nepatrne horný pysk. Rýchlo som ho pochválila a strčila mu do úst chutnú peletku. Zjavne sa mu to za ne oplatí. „Dobre, ešte raz. Usmej sa!“ Môj pokus nebol korunovaný úspechom. Strčila som teda pred Karamelove nozdry svoju ruku a druhou ho odmenila, keď flémoval. No dobre, tak rýchlo ako som si to predstavovala. Každopádne, Karamel už občas zaflémoval iba na slovo. No a to je predsa účel nie? Aby sa lekcia končila v dobrom, nastavila som mu líce. „Pusinku!“ poprosila som. Karamel urobil tak, ako som chcela a dal mi „pusinku“. Na Open Week to bude zábava! Pochválila som ho, strčila mu peletku a chcela odísť, keď začal flémovať. Jeho pokusy o úsmev som odignorovala a išla odložiť zvyšné peletky, umyť si ruky. Nemôžem ho predsa odmeniť za niečo, o čo som nežiadala.