melanie a karamel: * PUSINKA 4. lekcia - FINÁLE*

Po dlhšom čase som sa rozhodla, že Karamelovi zamestnám hlavu a trochu s ním pocvičím zo zeme. Prečo nie, bude deň otvorených dverí a mohla by som okrem jazdy bez sedla predviesť aj niečo iné. Takže, teraz som stála s vydýchaným Karím v hale. Ako prvé som si priložila chlieb k lícu. „Pusinka!“ zavelila som veselo. Karamel sa natiahol po chlieb a schrúmal ho. „Výborne!“ potľapkala som valacha po krku. „Karamel, daj mi pusinku!“ rozkázala som ešte raz. Karamel aj bez pamlsku jemne priložil svoje pysky na moje líce. „Výborne, šikovný!“ zaradovala som sa a podstrčila mu chlieb. Karamel prežúval, zatiaľ čo som ho šťastná hladkala. Áno, dokázali sme to. Dokázala som bytosť s iným myslením ako ja niečo naučiť. Alebo to bola len náhoda? „Karamel, pusinku!“ Natrčila som valachovi líce. Karamel znovu postrčil do môjho líca, na čo som mu dala chlieb a znovu ho hladkala po hlave. Nakoniec si dokonca vyslúžil aj pusinku odomňa medzi jeho nozdry. „Vidíš, že nie si taký neochotný. Vidíš, vieš sa správať aj normálne. Nerobíš mi naschvály, robíš mi radosť. Mám ťa rada, Karamel,“ usmiala som sa a objala valacha okolo krku. Ešte raz som sa pred neho postavila, no on mi hneď chcel dať pusinku. „Nie!“ vyslovila som ostro a ustúpila krok dozadu. Karamel zarazený zostal stáť. Toto bolo asi prvýkrát, keď som naňho použila tento ostrý tón. „Poď, ideme!“ otočila som sa a viedla Karamela do stajne.