melanie a karamel: POVINNÁ PRÁCA ZO ZEME 1/1Vyviedla som Karamela na stred kruhovky. V jednej ruke som držala vodítko, do druhej som zobrala chlieb. „Karamel,“ oslovila som valacha, aby mi venoval pozrnosť. Ako náhle zbadal chlieb v mojej ruke, spozornel. „zober si,“ ponúkla som Karamelovi chlieb na vystretej dlani. Hladne si ho zobral akoby nemal už dlho žiadne jedlo. Ďalší pamlsok som mu však podala tak, že musel si preň spraviť krok. Párkrát som to zopakovala, potom Karamela pohladila po pleci. „Môžeme ďalej?“ spýtala som sa ho. Kôň pozeral na mňa, tak som to zobrala ako áno. Priložila som si k tvári pamlsok a nechala Karamela, nech preňho urobí krok a zoberie si ho. „Pusu,“ vyslovila som príkaz po tom, ako si Karamel zobral chleba. Pochválila som ho a znovu zopakovala. Zopakovala som to asi päťkrát. „Pusu,“ vyslovila som. Karamel zdvihol pysky ku mojej hlave, za čo som mu strčila chleba. Keď pokojne na slovo „Pusu“ reagoval, znovu som si dala pri tvár chleba. Znovu som opakovala slovo „pusinku“, stále dokola. Najskôr s pamlskami, potom bez nich. Karamel zakaždým zdvihol hlavu trochu viac, no stále sa nedotýkal pyskami mojej tváre. Začala som pamlsok dávať ďalej dozadu, až k mojim ušiam. Konečne to Karamel pochopil a jemne sa dotkol pyskami mojej tváre. „Ták je šikovnýýý!“ pochválila som ho a strčila mu ešte viac chleba. Nechala som Karamelovi chvíľu prestávku, potom ho znovu upriamila na chleba. Párkrát sme to skúsili s chlebom, potom bez neho. Karamel to zjavne pochopil, dotkol sa mi tváre. „Ták, to stačí na dnes!“ rozhodla som. Karamel síce dvíhal hlavu, no ja som mu to neodmenila. Ja som ten cvik nežiadala, tak prečo by som ho mala odmeňovať? Všetok chlieb som schovala a potom zaviedla Karamela dnu.