melanie a karamel: *Povinná cvalovka 1/1*
Karamela som vyviedla na cvalovku na ruke, teda oťažiach prehodených cez jeho hlavu. Pri cvalovke som zastavila valacha a prehodila mu oťaže cez hlavu. Nezdalo sa, že by Karamel chystal chodiť. Hlavu mal spustenú, viečka takmer zatvorené. Spoľahla som sa na to a zobrala do ruky popustený podrušák. Dotiahla som o ho o dve dierky a spustila si na oboch stranách strmene. Karamel sa po celý čas ani nepohol, akurát kým som ho doťahovala zodvihol hlavu. Keď som sa však ľahko vyšvihla do sedla, spozornel. Natrčil uši dopredu a čakal, akú úlohu dostane. Jemným stiskom holení som ho popchla do kroku na cvalovku. Teraz potrebujem trochu iné opracovanie, ako na jazdiarenskú prácu. Nechala som povolenú oťaž a nechala Karamela kráčať. Po chvíli som na každej miernej zatáčke pritiahla oťaže a po chvíli ich znovu popustila. Takéto jemné zbieranie a povoľovanie oťaží zahrievalo Karamelov mozog. Musel prispôsobovať dĺžku svojho kroku tak, aby ho tlak v hube nebrzdil. Keď mohol, ťahal si hlavu dopredu a dolu. Spolu s Karamelovou hlavou som išla rukami, aby som ho nebrala späť. Skúsila som valacha zhromaždiť polovičnou zádržou. Najskôr som po holeňami zrýchlila tempo kroku. Oťaže som držala stále rovnako a nedovolila som Karamelovi vytiahnuť hlavu dopredu. Zreteľne som cítila, ako sa zapojil zadok a Karamelov rámec sa zmenšil. Oťaže som po pár krokoch povolila a pritiahla vnútornú oťaž, zatiaľ čo vonkajšiu som pritlačila na krk. Zároveň som pritlačila vnútornou holeňou, okolo ktorej sa Karamel pekne ohol. Pekne ustúpil od tlaku a zmenil smer. Pochválila som ho potľapkaním po krku a pokračovala v opracovaní. Znovu som nechala valacha kráčať, kým si aj na druhú ruku neuvoľnil svaly a šľachy. Keď vyklenul chrbát a znížil hlavu, začala som povoľovať a znovu poberať oťaže, aby som získala jemnejšie priľnutie. Keď som bola s krokom spokojná, naklusala som. Karamel plynulo naskočil a ja som začala vysadávať. Nechala som sa prirodzeným pohybom vynášať hore, nad sedlo a zároveň sa držala kolenami a nesnažila sa opierať do strmeňov. Hlavný pozor som si dávala na svoje ruky, aby mi nelietali. Po prvých päťsto metroch som zostala o dobu dlhšie nad sedlom a tak vlastne presadla. Po dvoch presadnutiach som zasadla hlboko do sedla a preniesla váhu trochu dozadu. Pomohla som si zdvihnutím zraku hore. Až potom som pritiahla oťaže, keďže Karamel nespomaľoval. Na tlak v oťažiach už reagoval a spomalil do kroku. Popustila som mu oťaže, ale stále som udržiavala kontakt s hubou. Zopár krokov a znovu sme klusali. Tentokrát som ale opracovávala v stehennom sede, aby som odľahčila Karamelov chrbát a zároveň trénovala aj seba. Po osemsto metroch som znovu prešla do kroku a otočila valacha. Hneď, ako sa otočil, zastavila som. Karamelove uši sa našpicovali, ale čakal. Po polovici minúty som znovu pritlačila holene ku konským bokom. Karamel sa rozišiel pravidelným, svižným krokom. Pochválila som ho a naklusala. Vysadávala som a sledovala svoje ruky, aby mi nelietali. To by vyvolalo nežiadúce trhanie v hube. Taktiež som nemohla lietať nohami, pretože to by som Karamela okopávala. Po opracovaní v kluse som zasadla do sedla a rozdelila holene. Vnútornú nohu som posunula pred obrušák, vonkajšiu som dala za obrušák. Vnútorná posúvala nohu dopredu, zadná by mala držať zadok aby nevypadol. Karamel sa chvíľku nechal presviedčať, ale nakoniec nacválal. Cítila som silu zvieraťa podomnov, ako zadnými nohami zaberá a posúva sa dopredu veľkými skokmi. Počkať, veľké skoky? Nemôže sa takto hnať. Zasadla som hlbšie do sedla a posunula svoje ťažisko viac dozadu, čím som spomalila. Znovu som napopchýňala Karamela dopredu a potom pritlačila holeň raz, výraznejšie. Zároveň som rukami išla s pohybom hlavy, čiže dopredu a nadol. Rýchlosť cvalu sa nezmenila, ale Karamel predĺžil skoky. Po chvíli predĺženého cvalu som zasadla, znovu holeňami natisla dopredu a potom, ako posledné, som pridala zadržujúce oťaže. Karamel prešiel do klusu, ešte sme dlho necválali. Zasadla som do plného sedu a pritlačila vnútornú holeň, okolo ktorej sa okrútil ako rohlík. Zároveň som vnútornou oťažou ukazovala smer, vonkajšiu som priložila ku krku. Od tlaku Karamel ustúpil a zmenil smer jazdy. Znovu som rozdelila holene a nacválala. Išla som spolu s pohybom a udržiavala ľahký kontakt s hubou. Karamel si odfŕkol, aby si vyčistil nozdry od prachu. Reagoval aj v cvale na moje jemné pomôcky. Keď som cítila, že Karamelovi už vypadáva miestami zadok a ide po predku, zasadla som hlbšie do sedla a spomalila. Nechala som Karamela klusať a čo dvesto metrov som presadávala. Zasadla som do sedla a nechala Karamela kráčať na dlhej oťaži. Po päťsto metroch som zmenila smer a znovu naklusala. Karamel pohadzoval hlavou a šibal chvostom. Už sa mu nechcelo pracovať a ja som mu to verila, sme tu už dosť dlho. Napriek tomu som ho musela vyklusať, aby zajtra nemal svalovicu. Nechala som teda valacha vyklusať na voľnej oťaži a začala krokovať. Krokovala som dlho na obe ruky, až kým Karamel nedýchal úplne pokojne. Zastavila som ho, vytiahla nohy zo strmeňov a zosadla. Vytiahla som strmene nahor, povolila podbrušák a rozopla jednoduchý nánosník. Prehodila som cez ryšavú hlavu oťaže a odviedla Karamela na ruke do stajne.