melanie a karamel: *Povinná cvalovka 1/1*
Zaviedla som Karamela na cvalovku a prikázala mu zastaviť. Zapla som mu nánosník a dotiahla podbrušák. Po uistení sa, že je všetko dobre zapnuté som stiahla strmene na moju dĺžku nôh a ešte raz skúsila, či sedlo nekĺže. Až potom som prehodila oťaže a vyhupla sa do sedla. Mäkko som dosadla a zobrala do rúk oťaže. Pekne som si porovnala ruky a pritiahla ich. Až potom som pritisla holene. Karamel vykročil a ja som ho naviedla k pravému okraju. Nechala som ho kráčať a povolila oťaže. Keď sa uvoľnil a sklonil hlavu dolu, povolila som ich ešte viac. Po dôkladnom pretiahnutí v kroku na obe ruky som oťaže trochu pozbierala a znovu zatlačila holeňami. Karamel zafŕkal a zrýchlil krok. Tlak som nezvyšovala, iba stále pôsobil. Karamel zrýchľoval, až naklusal. Prvú dobu som zmeškala, tak som zostala v sedle o dobu viac a až potom začala vysadať. Karamel pomaly hlavu ťahal dolu, ale zase mi nerval oťaže z rúk. „Pašák,“ pohladila som valacha po krku a pritiahla vnútornú oťaž. Natočila som sa do smeru a zároveň viac pôsobila vnútornou holeňou. Okolo nej sa Karamel pekne ohol. Po tom, ako sa zrovnal na druhej strane, som ho otočila do „protismeru“. Zároveň som si presadla, zostala som hore o jednu dobu dlhšie ako by som mala. Karamelov dych bol rovnomerný, no rýchly. Zvlášť v zime som nechcela Karamela zle zahriať, takže som stále vysadávala a robila s ním napríklad esíčka, aby mi nezačal vymýšľať. Vysadávala som skôr kolmo hore, ako dopredu alebo dozadu. Nebolo potreba prenášať váhu, na tomto úseku neboli kopčeky. Znovu som Karamela otočila do protismeru a pritiahnutím vnútornej oťaže, zároveň aj pôsobením vnútornej holene som sa dostala k vnútornému okraju. Tam som zasadla a hneď stlačila holeňami Karamelove boky. Karamel pekne naskočil, už nenaskakoval do kontracvalu. Prišla som na to, prečo. Chyba bola klasicky nie v koňovi, ale v jazdcovi. Jednoducho som ešte nemala dobrý sed, nemala som mäkkú a pružnú ruku, ktorá išla s pohybom hlavy, nemala som ani také rozhodné pokyny. No zlepšila som sa, začala som lietať ponad prekážky, našla som si ku Karamelovi cestu. Áno, občas som ho neznášala keď mi vybočil prekážku, keď som ho nemohla naklusať. No kde som s ním dnes? Tušírku takmer nepotrebujem, ovláda pusinku a to hlavné - má ma rád. Každé ráno ma privíta veselým erdžaním, ktoré mi je také blízke a vyčarí mi úsmev na tvári. Je to pažravé teliatko, ale musím to využiť pre svoj prospech. Nesmiem to brať ako nevýhodu, pretože kôň to vycíti a bude to využívať. Nikdy som si nemyslela, že si vytvorím s koňom takýto blízky vzťah, nemôžem ani povedať, že som vedela čo Floresta obnáša keď som sem nastupovala. Áno, vedela som zhruba o čo ide. Nevedela som však, že tu bude taký skvelý kolektív, také nádherné kone a úžasné vedenie. Nemohla som tušiť, ako sa budú moje schopnosti a vedomosti z teórie i praxe rozširovať. Áno, občas sa mi nechce, hlavne keď je to deň v ktorý už mám svoje odpracované. Väčšinou však robím veci okolo koní s chuťou, hoc sa mi Karamel vyváľa s novou dekou alebo si strhne límec. Patrí to k nemu a to nezmením. Pohladila som valacha neprítomne po krku a povolila oťaže, ktoré si žiadal. Valach sklonil hlavu a zrýchlil dych. Cítila som, ako sa jeho brucho vzdúva, cítila som vôňu konského potu. Tréning tak, ako má byť. Poohýbala som Karího na malých vlnovkách a potom ho otočila do protismeru. Aj na druhú ruku som ho nechala riadne ocválať sa. Karamelovo dýchanie bolo čoraz rýchlejšie, až dosiahlo veľmi veľkej intenzity. Radšej som pevne zasadla a stuhla ako v krížoch a panve, tak v bruchu akoby som sa snažila všetky otrasy tlmiť tam. Karamel reagoval, po troch cvalových skokoch prešiel do klusu. Tu som chcela, aby jeho telo zmenšilo svoj kyslíkový dlh. Zároveň som sa nechala vyhadzovať prirodzeným pohybom koňa nízko nad sedlo. Karamel hlavu znovu znížil, no už som mu viac oťaže nepovolila. To by som už stratila účinné priľnutie. Pokúšalo ma prejsť do kroku, no neurobila som tak. To by sa mi Karamelove svaly veľmi nepoďakovali, že? No, hlavne teraz som valacha otočila a ešte raz ho popchla do cvalu. Stalo sa to, čo som čakala. Karamel vyrazil dopredu a rýchlo cválal. Jemne som pritiahla oťaže a stuhla v krížoch. Karamel spomalil svoj cval, ako odmenu som mu povolila tlak v oťažiach. Výhodou bolo, že si Karamel držal tempo, ktoré som určila. Minulá lekcia asi nebola veľmi náučná, myslela som si, že sa valach naučí sám regulovať tempo. Asi to však pravda nie je, musím mu zozačiatku pomôcť. Po polovici cvalovky som zasadla a stuhla v krížoch, ale nie v celej chrbtici. Nechala som valacha klusať a presadla si. Pohľad dolu mi povedal, že vysadám na ľavú prednú. Cítila som, ako sa vzdúvajúce slabiny pomaly upokojujú. Karamela som riadne pohladila po krku. Vraj to koňa upokojuje, lebo mu to pripomína jazyk jeho matky. Kto vie, či je to pravda? Nechala som Karího prejsť do kroku a zahodila oťaže. Karamel dychčal ako pes, akurát bez vystrčeného jazyka. Postupne, ako sme kráčali a menili smer, sa valachove dýchanie upokojilo, až bolo normálne. Krokovala som však aj naďalej, pretože som chcela, aby nemal nozdry čo i len rozšírené. Keď som usúdila, že stačí, zastavila som. Vystrčila som nohy zo strmeňov, vzoprela sa na rukách a jednu nohu prehodila cez konský zadok. Zoskočila som dolu a vytiahla strmene nahor. Spotený podbrušák som uvoľnila ako sa najviac dalo (a zároveň sa netočilo sedlo za chôdze) a rozopla nánosník na uzdečke. Super, Karamel vyzeral byť unavený. Hoc to nebolo cieľom, bol to taký bonus. Až po týchto úkonoch som prehodila oťaže a zaviedla Karamela do stajne, aby som sa oňho postarala.