melanie a karamel: STRIHANIE - KARAMEL
„Karí!“ ohlásila som sa skôr, ako som vošla do boxu. Karamel už bol v boxe, išiel sa strihať. Takže, čo budeme potrebovať? V prvom rade treba opucovať. Takže, zobrala som si tašku s čistením a vybrala odtiaľ veci. Dôkladne som ho začala čistiť žbilkom, Karamel držal. Pracne som rozčesávala všetky zlepené chlpy, ktoré by som inak prehliadla. Dokonca som mu vyčistila aj miesta pod „pazuchami“ a pod kĺbami. Hlavne som si dala pozor na hrudi, kde bolo riasenie. Ako ďalšie som zobrala do ruky ryžiak. Tým som odstránila už odlúpnutú špinu, ktorá sa však držala medzi chlpmi. Ako posledné som si zobrala mäkkú kefu a odstránila prach. Ešte som rovno vybrala aj z kopýt, ktoré boli teraz nádherne upravené. Škoda, že tak nevyzerajú moje nechty, ale to sme už niekde inde. Takže, už tu bol Tom so zapojeným strojčekom. Pozorne prezrel Karího, či nie je náhodou niekde špinavý. Pochybovala som, že by niekde našiel čo i len dva zlepené chlpy. Mala som pravdu, Tom nič nenašiel. Pozorne prešiel ku Karamelovi a dal mu oňuchať strojček. Karamel bol priviazaný, no mala som ho odviazať. Chytila som lano pevne do ruky a druhou rukou chytila valacha za ohlávku. Tom zapol strojček. „Ako ho ostrihám?“ spýtal sa ma. „Kľudne navysoko. Akurát z hlavy prosím len spodok,“ odpovedala som po chvíli. Tom prikývol a priložil strojček ku Karamelovmu plecu. Karamel sa strhol, no potom už držal. Potichu som ho hladila po krku a pozerala sa, ako Tom strihá. Aj keby chcel Karamel niekde ustúpiť, veľmi nemal kde. Neboli sme v priestrannom boxe, ale v úzkom uväzovisku. Tom skúsene prešiel Karamelovi po pleci dopredu a postavil sa bokom, aby ho Karamel nemohol kopnúť. Trošku som ustúpila na bok a nervóznejúceho Karamela som hladkala po stuhnutom krku. Strihač mal hruď rýchlo hotovú a prešiel na krk. Karamel pohodil hlavou, zvuk strojčeka mu asi nebol veľmi príjemný, rovnako ako mne. „Pokojne,“ prihovorila som sa mu a prešla mu rukou po čele. Karamel sa otriasol, čo tom nečakal a narobil mu tam zuby. Musela som sa zasmiať, rovnako ako Tom. Tom nakoniec samozrejme zuby zarovnal, teraz však prešiel cez chrbát na brucho. Karamel sa ošíval, no stále nekopal. Snažila som sa ho upokojiť, čo sa mi nakoniec aj podarilo. Tom odstúpil a vypol strojček. „Dajme mu prestávku. A pre istotu ho pevne priviaž - pôjdeme strihať zadok a to môže kopať,“ upozornil ma Tom. „Dobre,“ prikývla som a tyrkysové vodítko pevne uviazala o krúžok na to určený. Tom to po mne skontroloval a znovu zapol strojček. „Pokojne, Karamel,“ upozornila som ho a položila mu na krk ruku. Tom sa postavil vedľa zadných nôh a začal strihať. Karamel dvíhal nohy, ale nekopal. „No ty si šikovný!“ usmiala som sa a riadne Karamela pochválila. Nemala som pamlsky, ale to, že mu prestal hučať strojček na koži. Ešte nás čakala druhá strana a spodok hlavy. Druhá strana bola pomerne rýchlo, no teraz prišiel čas na tú hlavu. Držala som Karamelovi hlavu dosť vysoko, aby sa tam Tom dostal. „Pokojne, Karamel,“ zamrmlala som vyrovnane a hladila valacha. Matt opatrne začal strihať. Síce tam mal Karamel spočiatku zuby, znášal to celkom dobre. Nezarovnali sme ich úplne, ale Karamel už bol nervný. „Dobre, stačí,“ rozhodol Tom a potľapkal valacha po krku po tom, ako vypol strojček. „Ďakujem,“ povedala som mu. Tom išiel zmotať šnúru, zatiaľ čo ja som Karamela odviedla do boxu. Predtým som ho však ešte prebehla žbilkom a ryžiakom, aby som z neho dostala zachytené chlpy. Potom som ho zaviedla do boxu. Ešte mi zostávalo Karamelovu medvídkovsku srsť pozametať. Bolo jej dosť, zobrala som teda metlu zo skladu a začala čistiť uväzovisko. Riadne som ho vyzametala, nemôže tu predsa po mne zostať bodrel.