melanie: VYSTRÚHANIE KONÍ - KARAMEL

„Melanie?“ prišla za mnou Niora. „Áno?“ otočila som sa a pozrela na riaditeľku tohto celého. „Prišla Dakota, dnes je brigáda. Strúhajú sa kone. Budeš mať na starosti minimálne Karamela,“ oznámila mi tónom, ktorému sa neodvráva. „Dobre,“ odpovedala som. „Tak ho idem pripraviť.“ V stajni to už znelo ako živá vrava. Zjavne už brigáda začala. Letmo som pozdravila Connora a išla hneď do sedlovne. Zobrala som si odtiaľ Karamelovu ohlávku, vodítko a čistiacu sadu. Karamela už niekto zaviedol na obednú prestávku do boxu, takže som ho už len uviazala. Pre istotu, keby chcel niekde cestovať. Začala som ho čistiť všetkým, čo som našla. Chcela som, aby bol pekný, čistý a aby som sa nemusela hanbiť. Takže kopytá sa celkom leskli, vďaka môjmu drhnutiu. Vyumývala som ich všetkým, čo som našla od kopyťáku, cez žbilko až po ryžiak. Najskôr som vyčistila vnútro kopyta, potom vonkajšok. Osobne som sa na tom bavila, ale Karamel asi až tak nie. No nakoniec mal tie nohy čisté, rovnako ako srsť. „Ahoj,“ ozvalo sa od dverí. Otočila som sa a uvidela niekoho v koženej zástere. „Eh, dobrý deň,“ pozdravila som a zdvihla sa od Karamelovho kopyta. „Som Dakota, kováčka.“ Zasmiala sa, keď videla môj výraz. „Connor? Pomôžeš mi tu?“ na chvíľku sa otočila a mávla na nášho stajníka. Connor teda prišiel. „Takže aký je postup?“ spýtala som sa opatrne. „Jeden bude držať hlavu, druhý nohu. No a Dakota bude strúhať.“ „Beriem si hlavu,“ povedala som rýchlo. Connor s Dakotou sa zasmiali, no pustili sa do práce. Kým si Dakota chystala veci, ja som Karamela odviazala a Connor si od neho vypýtal nohu. Najskôr sa mu navážil na plece, potom mu prešiel rukou po vnútornej strane nohy a Karamel ju zdvihol. Connor si ju oprel o seba a Dakota začala so strúhaním. Zobrala veľký pilník a začala so zvláštnym zvukom strúhať rohovinu na prednej nohe. Karamel načúval zvukom rovnako ako ja, ale držal. Pre istotu som ho však hladila medzi očami na čele. Valach držal nohu iba chvíľku, keď sa začal nudiť vytrhol kopyto Connorovi z ruky. Connor ho znovu chytil a Dakota dostrúhala. Karamela som intenzívnejšie hladila a rozprávala sa s ním. Všimla som si pohľad, ktorý si vymenili Dakota a Connor, ale ignorovala som ich. Karamel nerobil blbiny a to bolo hlavné. Najskôr sme ostrúhali všetky kopytá takto „zvnútra“ a nahrubo. Karamela sme nechali trochu vychladnúť a Connor išiel pre stojan na kopytá. „Koľko s ním už jazdíš?“ nadhodila Dakota. „Niečo cez mesiac ,“ odpovedala som zamyslene. Vážne netuším, koľko tu už som. Šiesty týždeň? Myslím. „Ako sa ti Karí jazdí? Pamätám si ho ešte mladšieho. Nikdy pod sedlom nešiel,“ zasmiala sa. „Dá sa rozbehnúť, hoc donucovacími prostriedkami,“ zasmiala som sa tiež. Dakota ma nakazila svojou náladou. „Dobre, som tu!“ fučal Connor. Priniesol železný stojan s nejakou podložkou. Na stojane bolo miesto, kde sa pravdepodobne dáva kopyto. „Teraz drž Karamela poriadnejšie, bude chcieť dať kopyto preč. Nie je pre koňa prirodzené mať nohu takto hore tak dlho. Ale my ho musíme ostrúhať, pretože inak mu zvonka prerastie. Taktiež mu zarovnám tie hrboly, čo sa mi podarili pri predchádzajúcom strúhaní. Môžeme?“ spýtala sa Dakota. Prikývla som a znovu chytila Karamela. Jednou rukou som ho držala za ohlávku a vodítko naraz, druhou som ho hladila zboku po krku. Connor si zobral Karamelovu nohu a potiahol ju dopredu rovnako, ako keby som mu preťahovala nožky pred jazdením. Dakota pod nohu postavila stojan a kopyto si zaistila na stojane. Connor držal nohu prakticky rovnako ako predtým, akurát bol pripravený na to, že Karamel začne robiť blbiny. Potichu som sa k nemu prihovárala, poprípade som sa rozprávala s Connorom, občas s Dakotou. Dakota však skôr bola ticho a rytmicky strúhala. Karamel nedal na svoje správanie dlho čakať. Začal pohadzovať hlavou a nohou. Hlavou som ho hádzať nechala, ale Connor držal. Karamela to zjavne nahnevalo a začal sa oháňať. Avšak keď som mu dala jednu „facku“ ukľudnil sa a znovu držal, hoc občas skúsil, či predsa tú nohu nevytiahne. Bolo vidno, že už sa strúhal pretože nepanikáril, hoc sa občas strhol. Viackrát sa pokúsil nohu vytiahnuť a dostala som od neho aj štípanec, za čo on dostal po pyskoch. Určite mu to nebudem tolerovať! No i tak som ho držala pokojne a občas sa uhla niektorej ruke alebo nohe. Raz mi Karamel aj stupil na nohu, ale tak nebudem citlivka. Potichu som držala tak ako Karamel. Ku koncu už Karamel nevedel vydržať, takže sme ho pustili skôr. Riadne som ho vychválila a z vrecka vytiahla sušený chleba. Ten som podala Karamelovi ako pochvalu. Potom som sa rozlúčila s Dakotou a konečne Karamelovi dala dolu ohlávku.